S malým oneskoreným, konečne sa kožená začala naháňať i v Padine. V jeseň, asi v októbri, sa futbalová lopta dokotuľala i do zablatenej Padiny. Nevie sa presne kto ju priniesol, ale je isté, že pricestovala chýrečnym vlakom, ktorý Padinčania pomenovali Padinská Anča. Možno ju niekto priniesol i pešo vo vreci, lebo inak sa v tom čase do Padiny dostáť nemohla. Konské záprahy slúžili na iné ciele, ako čo je doviest’ lekára, alebo väčšich pánov. O najdoležitejšej vedľajšej veci, ktorú futbalom volali, pokroková mládež Padiny už počula, lebo sa futbal už naplno hrával v okolitých dedinách. Konečne v októbri 1938. roku, futbal začal púšťať korene i v Padine. Starší občania neboli tomu radi a podozrivo krútili hlavou. Kto pôjde do poľa kukuricu kopať, keď sa mladý naučia kopať do lopty. Treba vari zakázat’ hrávat’ futbal?! No mladosť, radosť, rozptýlenie, zábava a heslo: – “V zdravom tele zdravý duch”, i teraz zvíťazili zastarelé náhľady. Mladý ľudia po ťažkej a tvrdej práci, potrebovali hru a zábavu. Hrať futbal bola za to jedinečná príležitosť. Pod vedením dedinskéj intelegencie, dr.Rapoša a lekárnika Jána Petráša, začala sa zoskupovat’ mladá hasa majtrov, učňov, ale i poľnohospodárov. Keď ich bolo dosť, založili si futbalový klub. Kedže ho činili prevažne Slováci, pomenovali ho Slovenský Športový Klub JÁNOŠÍK, kratšie SŠK Jánošík. Vzor im teda bol známy zbojník Juraj Jánošík, ktorý bojoval za pravdu. Tak to chceli robiť i členovia novo založeného SŠK Jánošík. Hrdinský, odvažne, nebojácne bojovať a vítaziť v hre a dávaní golov. Za prvé ihrisko si zvolili pažiť vedľa Pančovskej ceste (za dnešnou Športovou ulicou). Povráva sa, že báči Jano Nemoga, boli velmi proti a hrozili futbalistom, že pažit preoru, aby sam tam niečo osožnejšie robilo, ako behať za jednou loptou 22 ľudia. No mladosť, pochabosť sa nemohla rozohnať. Z rovných kolov vyrástli brány. Spočiatku namiesto brvna rozpriestieral sa povraz, lebo tak dlhé drevo nemal nikto v dedine. Potom majstri vyhutali, ako sa može brvno urobiť z dvoch kusov a brány sa stali opravdové. Drevo bolo štvoruhlasté a nie ako dnes okruhle žrde a brvna. Keď zvládli futbalovú abecedu a pravidlá, ktoré si často prispôsobovali svojej vôle, začalo sa rozmyšl’at’ o stretnutiach z futbalistami z iných klubov. Na to potrebovali športový ubor. Z prvej zbierky si kúpili tríčka modro-bielej farby, ako i modré šorce. Kopačky sa viac podobali hlbokéj obuvy,  často i bez kramponov. Prvé zápasy sa hrali z mužstvami z najbližších osád. Boli to iba priteľské stretnutia, kde vyhrávali najčastejšie domáci, ak neboli lepší, tak im pomohol rozhodca. Úlohu rozhodcu konal domatin, ktorý zrejme nesmel piskať proti svojím. Po zápase bývalo kamarátenie pri poháriku a pozdejšie i skromnej večeri. Futbalistom sa prikradli i dievčatá a nastál spev a tanec do noci. No niekedy to malo i špatný koniec. Stávalo sa, že sa na ihrisku súperi pohašterili. Strhli sa opravdové bytky a hostia ušli z ihriska cestou-necestou. SŠK Jánošík nehral v žiadnej súťaži a nejestôval dlho, lebo čoskoro začala II. svetová vojna. Okupant zavítal i do Padiny a futbalové zápasy boli zakázané. Futbal smeli hrávat’ iba Nemeckí vojaci z posádky, ktorá sídlila v Padine.