Do programu osláv 40. výročia športu v Padine, sa zapojili i hádzanári. Usporiadali hádzanársky turnaj, na ktorom najlepšie výsledky zaznamenal Spartak z Debeľače. Všetky výsledky prvého hádzanárskeho turnaja v Padine: HK Dolina – ORK Crepaja 6:16, Spartak Debeljača – ORK Crepaja 16:14, HK Dolina – HK Slavia II Kovačica 19:17, Spartak Debeljača – Slavia II Kovačica 20:6. Turnaj sa uskutočnil 1978. roku a domáca Dolina zložila skúšku dobrého organizátora. V jeseň 1978. roku susedia zohrali vždy lákavé stretnutie. Skúsenejší hostia z Kovačice boli lepším celkom ikeď sa i domáci usilovali, ale výsledok bol predsa HK Dolina – HK Slavia Kovačica 24:27. 

V roku 1984 hádzanári Padiny nadviazali priateľské vzťahy s Hložančanmi. Hložančania sa prvý raz predstavili padinskému obecenstvu. Hostia z Hložian od začiatku viedli, ale vytrvalí domáci hráči stačili v závere vyrovnať. Výsledok HK Dolina – HK Budúcnosť Hložany bol 29:29, s čím boli obaja súperi spokojní. HK Dolina: – Petráš, Pap, Krč, M.Petráš, Slivka, Hološ, Tifenbach, Ľavroš, Macek I, Brezník, Macek II, Galas, Šuľa, Petrovič.  HK Budúcnosť: – Chudan, J. Chĺpka, Jovanković, Beňa, Čáni, Ďuriš, J. Benka, P. Benka, Hataľa, Molnár, Takač, J. Murtin.

Jedno z posledných hádzanárskych podujatí bol Spomienkový turnaj na počesť Vladimíra Krča, ktorý tragycký utratil život. Učinkovali: – Tatra Kysáč, Budúcnosť Hložany, Spartak Debeľača a domáca Dolina. Semifinále: HK Dolina – Tatra Kysáč 20:19 a Spartak Debeľača – Budúcnosť Hložany 20:21. Za tretie miesto hrali: Tatra – Spartak 23:14 a vo finale Dolina – Budúcnosť 21:20. Dolina teda získala titul víťaza. Najlepším strelcom bol Pavel Benka z Hložian. Všeobecná mienka prítomných bola, že takéto stretnutia treba častejšie organizovať, lebo sú veľmi lákavé a vítané. Odmeny zabezpečil Zväz telovýchovy obce Kovačica a turnaj hmotne podporili pracovný kolektív 7. júla, poľovnícky spolok Zajac a ŠS Dolina. 

Úspešnú prácu HK Doliny nečakane prerušili v roku 1993. Hádzanári nemohli sami vyriešovať množstvo problémov, ktoré sa začali zjavovať v klube a v spoločnosti. Vojna rozkúskovala Juhosláviu, privatizácia podníky a sponzorov bolo čoraz menej. Hráči na zápasy cestovali za vlastné peniaze. Nakoniec nové hádzanárske ihrisko zostalo prázdne. Hráči vrátili úbor a rozišli sa. Tak hádzanársky klub Dolina nakoniec zanikol a do dnes neobnovil svoju činnosť. Nikto viac neprejavuje záujem o hádzanú. Na ihrisku sa hrávajú deti a dospelí rekreanti. Do hádzanárskych brán sa lopta viacej nehádže ale kope, lebo sa tu teraz hráva malý futbal. Keďže hádzanú zaradzujú medzi tzv. “malé športy”, rozprávku o hádzanej v Padine končíme slovami: – “malý” šport, veľká škoda.

• 

• 

• 

• 

• 

Padinská mládež mala vydarené športové stretnutia s kolegami z Bielého Blata. Súťažili vo viacerých športových disciplínach. Do programu sa zaradili i hádzanári, ktorí založili v Padine klub. Bolo to v roku 1962, padinskí začiatočníci sa nezahanbili, ale vyhrať nemohli. Skúsenejší hádzanári z Bieleho Blata vyhrali svojich hostiteľov výsledkom 14:16. Po roku vytrvalej práce, padinskí hádzanári veľmi pokročili a v revanši zaznamenali presvedčivé víťazstvo. V roku 1963 v Padine výsledok bol HK Dolina – HK Mladosť Biele Blato 19:4. Za Dolinu nastúpili: – Horniaček, Hlavča, Labát, Šimek, Hlavatý, Tót, Holubek. Vinikol brankár Horniaček.

Keďže nemali vlastné ihrisko, majstrovské zápasy museli hrať v Kovačici. Majstrovské stretnutie s domácimi hádzanári, vyvolávalo určitý strach v radoch neskúsených Padinčanov. S veľkým vypetím síl v Kovačici roku 1968 zohrali najlepšie v tejto časti majstrovstiev a porazili tamojší Partizán Kovačica výsledkom 28:24. Najviac zásluhy patrilo najlepšiemu hráčovi Martinovi Krčovi, ktorí vsietil 11 bránok. V rámci Juhobanátskej ligy hádzanári Doliny zopakovali dobrú a účelnú hru i so susedmi zo Samoša. Výsledok bol HK Dolina Padina – HK Pobeda Samoš 22:13. Dolina hrala v zložení: – Petrovič (Kotuľač), Krč (9), Tót (5), Beracký  (1), Nemec (1), Rumiha (4), Popov, Kereš (2).

Po dlhšej prestávke, v roku 1978 hádzanári dostali svoje ihrisko a predstavili sa vlastnému obecenstvu prehrou od omnoho lepšieho celku HK Omladinac Ilandža. Výsledok bol 20:30 za lepšich hostí. HK Dolina: – Ďurík, Slivka, Havran, Ranimirov, Imro, Maglocky, Hološ, Bílek, Petráš, Cicka, Denčiak, Sľuka. Hádzanárom Doliny sa nedarilo a zaznamenávali samé prehry. Nasledovná prehra bola v Padine, od hostí z Glogonja. Výsledok nakoniec znel HK Dolina – HK Partizan Glogonj 23:34. Stretnutie HK Dolina Padina – HK Dinamo III Pančevo, prinieslo veľmi zaujímavý zápas a nerozhodný výsledok 20:20. O týžden si priniesli ďalší bod z horúcej pôdy z Jabuky. Remíza výsledkom 28:28 s tamojším celkom Goce Delčev, umožnila Padinčanom zostať v lige a z 8 klubov zakončili na 6.mieste. HK Dolina: – Ďurík, Mihálek, Havran, Ranimirov, Imro, Cicka, Petráš, Hološ, Tifenbach, Slivka. V derby susedov HK Dolina – HK Slávia Kovačica 14:13, diváci sledovali zaujímavý, dramatycký a podľa hry vyrovnaný zápas. U hostí vynikal Petrák a u domácich brankár Ďurík. HK Dolina Padina – HK Radnički II Kovin 20:17.

Na jar 1982 roku hádzanári Doliny nepoznajú prekážky. Bojujú o sám vrch tabuľky, čím si získavajú priazeň padinského športového obecenstva. Dobrú formu dokázali i v stretnutí s Bavaništom. Výsledok bol HK Dolina – BSK Bavanište 34:14. Na volebnom zasadnutí konštatovali, že hádzanári hrajú veľmi premenlivo. Raz sa dostavajú do vyššej súťaže, potom prídu neúspechy a klenu o stupeň nižšie. Po zaradom druhej výhre nad celkom Borac Sakule výsledkom 27:20, vytičili si pevný cieľ postúpiť do vyššej súťaže, do Juhobanátskej ligy. Tu sa hrá kvalitnejšia hádzana a mužstvá sú zaväzné mať i dorast. Podľa intenzity tréningov, hádzanári sa dobre priprávali a tréner Ján Cicka povedal že má klub dobré podmienky a hráčsky káder.

HK Dolina v zložení: – Petráš, P. Ľavroš, Beška, Strehovský, Pokorácky, J. Ľavroš, Zloch, M. Petráš, Šuľa, Slivka, Galas a Petrovič, úspešne štartovala v 1990. roku výsledkom HK Dolina – HK Baranda z Barandy 38:14. Aj v roku 1991. dosahovali dobré výsledky. Ako nováčik v lige deklasovali BSK z Bavaništa výsledkom 34:16. Hrou lákali veľký počet divákov. Vynikal naladený Bobić, ktory prestupil z Kovačice a bol veľkou posilou, ako i brankár Jonáš. Podobnú hru a dobrý výsledok zaznamenali i v stretnutí s celkom Omladinac z Delibata výsledkom 33:29. Znovu sa vyznamenal Bobić. I dorastenci vyhrali svojích rovesníkov 18:6. V roku 1991. HK Dolina zaznamenal dva veľké úspechy. Na jar si zaslúženou výhrou v Jabuke, s celkom Goce Delčev II výsledkom 21:16, zabezpečila primát v južnej skupine medziobecnej Banátskej ligy a postupila vyššie. Bol to veľký úspech omladeného celku Doliny, ktoré sa predstavilo vo veľmi peknom svetle. Potom na štarte nových majstrovstiev nečakane ľahko vyhrali Spartak z Debeľače 33:16. Dorastenci prehrali 11:17. 

• 

• 

Hybnou silou rozvoja hádzanej v Padine bol Zdenko Rumiha, ktorý pricestoval zo Záhrebu, kde sa predtým už bavil hádzanou a hrával za Mladosť zo Záhrebu. Zdenko Rumiha bol hráčom, trénerom, organizátorom a zakladateľom HK Dolina v Padine.

Padinskému športu dlho chybovali šikovný organizátori, ktorí by športový život položili na širšiu základňu a organizovane ho upevnili. Skupina nadšených športovcov si pevne zaumienila rozprúdiť športovú aktivitu v osade. S tým cieľom roku 1962 založili Športový spolok Dolina. Zahrnúli tu odbočky, ktoré prejavovali nejakú aktivitu. Okrem futbalovej odbočky, ktorej tiež v tom čase nekvitli ruže, zaradili sem hádzanársku, stolnotenisovú, volejbalovú a šachovú odbočku. Každá mala svojho predstaviteľa vo Výbore ŠS Dolina. Prvým predsedom ŠS bol Jan Chrťan – mlynár, tajomník bol Ján Bačúr – matrikár a aktívny futbalista, úlohu pokladníka zverili Martinovi Ďuríčekovi – obchodníkovi. Hádzanársky šport dovtedy nemal žiadnu tradíciu. V Padine rýchlo vstúpa záujem o hádzanú, lebo sa tu zoskupujú mladí snaživci, ktorí zasúkali rukávi a dobrý hlas o padinskom športe sa začal šíriť. Hybnou silou rozvoja hádzanej v Padine bol Zdenko Rumiha, ktorý prišiel do Padiny za manželkou Annou Beracky. Pricestoval zo Záhrebu, kde sa predtým už bavil hádzanou a hrával za Mladosť zo Záhrebu. Zdenko Rumiha bol hráčom, trénerom, organizátorom a zakladateľom HK Dolina v Padine. Začiatky boli ešte v roku 1961, keď Rumiha zoskupoval a zaúčal mladých Padinčanov do abecedy hádzanej. Prvým pomocníkom mu bol úradník Jan Hlavča – bankár. Začiatky neboli ľahké, lebo klub nemal ihrisko a kvalitnejších hráčov. Skôr než začali trénovať, museli si sami urobiť ihrisko a brány. Najprv to bola rovná zemová plocha, pozdejšie betonová a nakoniec asfaltová. No bolo to pre Padinu niečo nové a preto i lákave, takže sa pracovalo s veľkým zápalom a chuťou. Spomínajú sa i prvé zápasy, ktoré hrali v Kovačici a Uzdine. Každé cestovanie bolo osobitným zážitkom. Hlavným prepravným prostriedkom bol voz s koňským záprahom. Pohoničom bol majiteľ koní Peter Šosták. Priateľstvo v klube bolo mimoriadne a všetci sa usilovali dokázať, že sa prácou môže veľa dosiahnúť. Prvé zápasy boli priateľské a do majstrovstiev Juhobanátskej ligy sa HK Dolina zapojil v sezóne 1962/1963. Súťaženie znamenalo nové skúsenosti. Bolo veľmi ťažko a drahocenný bol každý gól a bod. Hádzanárom sa predsa podarilo zostať v lige, keď spomedzi 8 klubov HK Dolina obsadila 6. miesto. Úspechy posmeľovali a hádzaná sa časom stávala čoraz populárnejšou medzi mládežou Padiny. Pribúdali noví hráči a hádzaná sa vedľa futbalu stávala najpopulárnejším športom. Dobrá nálada trvala do roku 1967, keď z Padiny odišiel Zdenko Rumiha. Klub prestál z prácou a hádzanári sa zoskupovali iba príležitostne. Po desaťročnej prestávke hádzanári predsa obnovili činnosť predovšetkým ďakujúc Martinovi Horniačekovi a profesorovi telesnej výchovy Jánovi Babiakovi. Profesor Ján Babiak bol príkladom všetkým hádzanárom. Krátko bol hráčom a potom dlhodobím trénerom a organizátorom hádzanej v Padine. Mnoho problémov, ako odborník J. Babiak nosil na svojich pleciach a snažil sa postaviť hádzanú na pravé miesto. Darilo sa mu to lebo bol pracovitým, svedomitým a húževnatým človekom. Pod jeho taktovkou hádzaná v Padine bola v plnom kvete a zaznamenala početné úspechy. Nepodarilo sa mu založiť dievčenské družstvo, o čom dlho sníval a plánoval. Odchod na iné pracovné miesto a odchod z Padiny ho znemožnili svoj plán splniť. Po odchode Jána Babiaka z Padiny, hádzaná nezanikla. Opraty do rúk vzali bývalí hráči Martin Horniaček, Janko Hološ a Ján Cicka. Dolina sa závodila v Juhobanátskej lige a to veľmi úspešne. Organizáciu klubu mal na starosti vždy prítomný Ján Hlavča. Klub mal dobrú podporu dediny a dobré podmienky pre prácu. Bolo i dosť kvalitných hráčov, ktorým predsa chýbala súhra, lebo nemohli sústavnejšie trénovať. Väčšina išla do stredných škôl mimo Padiny a prichádzala domov iba cez vikendy. Na zasadnutí 19.08.1989 hádzanári si vytyčili cieľ, že v nových majstrovstvách budú bojovať o postup do vyššej súťaže, kde sú mužstvá zaväzne mať i dorasty. Tréner Ján Cicka vo svojom mandáte očakával dobré výsledky. Intenzívne tréningy a dobré prípravy umožnili splniť svoje ciele.

• 

• 

• 

• 

•