Po vypršaní trestu, FK Dolina v jubilárnom 1998. roku, sa vrátila domov na svoje ihrisko do povestnej doliny. Jarnú časť majstrovstiev pokračovali podľa jesenného scenára. Striedali mimoriadne výsledky, so slabými.
Premenlivá forma na konci majstrovstiev 1997/98, priklincovala Dolinu na 12-te miesto zo 41 bodov. Druhá polovica jubilárneho 1998. roka bola omnoho úspešnejšia. Majstrovstvá Prvej juhobanátskej ligy, ročnik 1998/99 , hráči Doliny začali vážnejšie, lebo súbežne sa priprávala i oslava 60 rokov činnosti FK Dolina. Sústavnejšia práca priniesla dobré výsledky na zelenom trávniku. Dolina bojovala za vrch tabuľky a jesennú časť skončila vo vedúcej trojky kandidátov za majstra. Zimovala na 3. mieste a na konte mala 31 bod. Medzi dvoma zápasmi vedenie organizovalo veľkolepé oslavy 60. vyročia FK Dolina. V nedeľu 25. októbra 1998, Padinčania v preplnej sieni DK Michala Babinku, vítali početných hostí a spolu oslavovali vzácne jubileum svojho kluba. Po prívete hostí predsedu Pavla Rohárika, slova sa ujal predseda Komisie pre informovanie Ondrej Kotvaš. Starým a mladým hráčom, fanúšikom a početným hosťom sprítomnil niektoré udalosti z dejín padinského futbalu. On zdôraznil, že v uplynulých 60. rokoch, futbal bol v Padine najpopulárnejšim športom. Okrem súťaží, z ktorých bola dovtedy najúspešnejšia tá z ročníka 1970/71, keď Dolina postúpila do Banátskej zóny, veľa sa urobilo i na vytváraní podmienok pre šport v Padine, v čom učinkovali všetci Padinčania. Prítomným sa na oslave prihovoril i bývalý brankár Doliny Milan Mihajlović – Buco. Preniesol gratulácie Futbalového zväzu Pančeva a vtedajším hráčom odkázal, že im je podľa kvality miesto vo vyššej sútaži. Populárny Buco si zaspomínal i na desaťročné obliekanie tríčka FK Doliny, v ktorom sa vždy dobre cítil. Klubu daroval futbalovú loptu, ktorá v tom čase mala veľkú hodnotu. Jubilej FK Doline gratuloval i člen Výkonného výboru FZ Pančeva Zoran Momčilović, zaželal úspech do budúca a klubu odovzdal plaketu za 60 rokov úspešnej činnosti FK Dolina. V galérii DK bola nainštalovaná výstava fotografií zo života a práce FK Dolina. Domáci ochotníci predviedli kultúrno – umelecký program a tak prispeli k oslavam narodenín Padinského futbalu. Jubilárny 1998 rok sa skončil v dobrej nálade, lebo zverenci trenera Jána Šuľu zaznamenali pekný úspech i na zelenom travniku. Jeseň skončili na vysokom 3. mieste a kandidovali sa za titul šampióna Prvej juhobanátskej ligy.
Ľudové porekadlo hovorí, že bez práce nieto koláče. Tak to bolo i v Doline, v ročníku 1994/1995 v Prvej juhobanátskej lige.
Málo hráčov hodilo na tréningy. Neslávny “rekord” bol keď sa na tréningu zjavil len brankár Ján Valenta – Šiľo. Členovia vedenia len horekovali a nepodnikali nič, ikeď FK Dolina šla dolu kopcom. Dolina po slabej jeseni bola predposledná a mala len 11 bodov. V jari sa muselo bojovať o záchranu. Niekoľko viazaných výhier ju nakrátko zbavilo strachu od zostupu, no katastrofálne výsledky vo finiši ju vrátili na predposlednú priečku. Toto miesto chvíľkove znamenalo rozlúčku z Prvou juhobanátskou ligou, čo fanúšikovia hráčom veľmi zazlievali. Jeden zo záverov fanúšikov v Padine znel, že jední ťahali na voz a druhý z voza. O tom kto kde ťahal, pojednávalo sa na výročnom zhromaždeni. Po majstrovstvách súťažné orgány v Pančeve doniesli rozhodnutie, aby sa Prvá juhobanátska liga preširila na 18 klubov, čo znamenalo, že Dolina nevypadla, ale i naďalej bola členom Prvej juhobanátskej ligy.
V letnéj prestávke pred majstrovstvá v ročníku 1995/1996, na žiadost hráčov usporiadali mimoriadnu volebnú konferenciu kluba. Vyvolili nové vedenie, ktoré na post trénera postavilo Jána Šuľu, ktorý mal dovtedy na starosti dorast. Nové vedenie zdedilo rad problémov, ktoré muselo vyriešovať súbežne s majstrovstvami. Jesená bilancia bola katastrofálna. Dolina kotvila na 16 mieste, zohrala 17 zápasov a zaznamenala 4 vyhri, 2 remíze a 11 prehier. Gólový pomer bol 23:41 a bodové konto číslo 14. Najväčší záujem vyvolalo stretnutie Dolina – Spartak 1:3, lebo v tríčku Debeljačanov hlavnú úlohu odohrali traja hráči, ktorý do Debeljače prestúpili práve z Doliny. Na jar mali Padinčania menej starosti a viac radosti. Nazbierali dosť bodov, aby zadržali status člena súťaže.
V majstrovskom ročníku 1996/1997 navrátilec domov Vladimír Kováč, priniesol viac istoty do radov Doliny. Zaznamenávali sa lepšie vysledky a Dolina znovu bola bližšie k vrchu, ako ku dnu tabuľky. Najlepší zápas zohrali po obyčaji z vedúcim Tehnodunavom z Glogonja. Hra, ktorú súperi produkovali oduševnila divákov. Najväčšie trampoty mali Padinčania s Jabučanmi. Ikeď zápas nemal súťažný vyýznam, predsa Dolina do Jabuke musela cestovat dvakrát. Prvý raz Jabučania pre dlžobu voči FZ Pančevo boli suspenzovaní a Dolina nesmela zápas hrať. Pozdejšie bolo rozhodnuté, aby sa predsa hralo. Dolina druhý raz pricestovala a vyčkávala hráčov Jugoslavie, ktorí sa po 35 minútovom pozdení nejak zozbierali a zápas sa realizoval. Dolina bola lepšia a vyhrala 2:1 a dokázala, že pravda nakoniec viťazí. Zimu Dolina strávila na 7.mieste.
V ročníku 1997/1998 trener Adam Lupu počítal na všetkých hráčov, ktorí i predtým nastúpali. Celková práca a úspechy boli podmienene hmotnými možnosťami, ktoré v klube neboli najlepšie. Padinčania hrali a vyhrávali, takže Dolina bola na 5.mieste s 53. bodmi. Na štarte jesene prišlo k ťažkému incidentu v Padine. Hosťuval favorizovaný Omladinac z Opova. Rozhodca Pantović nadržal hosťom a vyvolal hnev domácich divákov. V hladisku vrelo ako nikdy, keď ukázal červená kartu kapitánovi Doliny Jánovi Valentovi. Na ihrisku vznikla nevídaná trma-vrma. Domáci, ktorí prvý poviedli, viac na zápas ani nemysleli, ale hladali možnost zúčtovania sa s rozhodcom Pantovićom. Hostia zatiaľ dávali goly a vyhrali v Padine 1:4. Skupina fanúšikov po zapase dočkala mimo štadiona rozhodcu a poriadne ho dokopala. Epilog všetkého bol veľmi smutný a vyriešoval sa na súde. Ihrisko Doliny bolo 6 mesaci pod suspenziou a Dolina svoje zápasi ako domatin hrávala v Crepaji. V tom čase FK Dolina plnila 60 rokov jestvovania, čo zaznamenala bohatým kulturno-umeleckým programom.
Dolina vstúpila do šiestého desaťročia práce, veľmi náročne. Odhodlane planovali bojovať o postup do vyššej súťaže.
Boli to reálne plány, lebo Dolina mala dobrý káder hráčov. Na mnohých cielili početní menažéri a chceli ích odviesť z Doliny. No výpustku nikto nepýtal a v nadchádzajúcich majstrovstvách sa mohlo planovať na preverených hráčov z vlastných radov. Tréneri Michal Kováč – Kaki a Juraj Petrovič ml. pokračovali v dobrej robote bez Gojka Džepinu, ktorého klub uvoľnil s funkcie trénera. Prípravy hatilo vystátie hráčov, ktorí boli na ročnej dovolenke. Pozdejšie sa priklúčili a Dolina pripravená dočkala majstrovstvá. I v týchto majstrovstvách platilo pravidlo, že ak sa zápas skončí nerozhodne, musia sa kopať penalty. Kto bude v tom šikovnejší získa jeden bod. Jesennú časť sezóny 1989/1990 Dolina skončila na treťom mieste. Na jar Padinčania nemenili zostavu a opierali sa na hráčov z vlastného dorastu. Majstrovstvá skončili na vysokom 4. mieste, s čím boli všetci spokojni.
V majstrovskom ročníku 1990/1991, Dolina v Prvej juhobanátskej ligy hrala veľmi úspešne. V šiestom a siedmom kole jej súperi prerušili zápas a body sa pripísali na konto Doline. Najprv v Padine pri výsledku 3:0 za Dolinu, hostia z Banátského Brestovca zostali bez dostatočného počtu hráčov a rozhodca musel zápas prerušiť. Hneď v nasledovnom kole Dolina hosťuvala v Dolove. Bola lepšia a pri vysledku 2:1 za hostí z Padiny, domáci divák ponad ohradu palicou udrel postraného rozhodcu a bol to predčasný koniec pre nervôznych Dolovčanov, ktorí sa i po zápase fyzický účtovali s rozhodcami. Hráči Doliny pokojne opustili ihrisko. Do konca jesennej časti majstrovstiev Dolina nemala problémov. Zimovala na 2. mieste, s bodom menej od vedúceho Omladinca z Deliblata. Počas zimnej prestávky, Dolina posilnila svoje rady kvalitnými hráčmi zo strany. Padinčania riešili všetkymi silami bojovať o primát a postup do Vojvodinskej ligy – skupina východ. Po sérii dobrých výsledkov, Dolina zastala po boku vedúcemu Jedinstvu z Kačareva. Derby s Kačarevčanmi, hráči Doliny odohrali dosť bojažlivo a prehrali 2:1. No šance na postup nestratili, lebo do konca majstrovstiev Dolina mala ľahší rozvrh zápasov od svojho konkurenta. Kedže na konci majstrovstiev mali rovnaký počet bodov, Kačarevčania a Padinčania podľa pravidiel museli v kvalifikačných zápasoch riešiť, kto postúpi. Prvý kvalifikačný zápas sa hral v Kačareve. V tvrdom boji a vyrovnanej hre domáci mali viac šťastia a vyhrali 2:0. Zápas v Padine bol rozhodujúci. Padinskí hráči neukázali čo vedia a zápas sa skončil nerozhodným vysledkom 1:1. Hosťom to bolo dosť, aby postúpili do Vojvodinskéj ligy – skupina východ. Padinčania premarhali šancu, ktorá sa zriedkavo naskytuje. A tá sa predsa naskytla čoskoro. FZ Vojvodiny rozhodol, že sa zohrajú dadatočné kvalifikácie medzi padinskou Dolinou a 2. oktobrom z dedinky Kumane. Na prvom zápase v Kumanach hráči Doliny boli lepší, ale napriek tomu prehrali minimálnym výsledkom 1:0 za 2.oktobar, ktorému boli naklonení i rozhodcovia. V revanši na ihrisku Doliny, v dramatickom zápase šťastie úplne obrátilo chrbát hráčom Doliny. Dolina vyhrala 1:0 a preto sa museli kopať penalty. Hostia mali výborného brankára, ktorý mál zásluhy, že hostia v kopaní penált boli lepši a konečne vyhrali. Tým postúpili do vyššej súťaže a Dolina zostala v doline.
Po dvoch nevydarených pokusoch postúpiť v Doline sa začali zjavovať a hromadiť problémi a nálada v klube sa zhoršovala. I napriek ťažkostiam v ročníku 1991/1992 Prvej juhobanátskej ligy, Dolina sa zadržiavala v hornej časti tabuľky. Z troch prvých kolov získala maximálny počet bodov a bola na čele tabuľky s gólovým pomerom 17:1. Prvú prehru Padinčania utrpeli v 9. kole v Alibunare. Slabšie výsledky posunuli Dolinu na 5 priečku v tabuľke, čo bol predsa úspech. Počas zimnej prestávky najlepší hráč Vladimír Kováč prestúpil do Debeljače, aby pomohol Spartaku zostať členom Vojvodinskej ligy. Na jar Dolina hrala v premenlivej forme. Striedala výhri s prehrámi, ale sa zadržala v hornej časti tabuľky. Zakončila na 6.mieste.
Náznaky väčšej krízy sa zjavovali v majstrovskom ročníku 1992/1993 Prvej juhobanátskej ligy. Slabá návšteva tréningov a nevyriešená otázka trénera, hatili prácu klubu. Na zápase v Plandišti bol ťažšie zranený brankár Valenta, ktorý sa domov vrátil s rukou v sadre. Dolina teda zostala dlhší čas bez spoľahlivého brankára. Voz Doliny jazdil dolu kopcom. Dve posledné výhri vrátili Dolinu do stredu tabuľky a jeseň skončila na 7. mieste. Kedže bola zahlásena reorganizácia súťaže, Dolina v jarnej časti znovu mierila na kopec. Byť medzi prvých päť mužstiev. Po demísii M. Kovača a J. Petroviča ml. za trénera postavili Milorada Markova. V tejto časti majstrovstiev bolo dosť divných výsledkov. Nechýbali ani rôzne kalkulácie a veľa toho zaváňalo neregulárnosťou. Dolina obsadila 6. miesto.
V ročníku 1993/1994 bola silná konkurencia. Tréner M. Markov nebol spokojný ako si hráči v jesennej časti spľňali svoje úlohy. Na jar J. Petrovič znovu prebral úlohu trénera a jeho pomocníkom sa stál Ján Šuľa. Kedže vtedajší sponzor UTVA-RADNIK z Pančeva prestál splňať svoje záväzky, bolo potrebné vyriešovať boľavú otázku financovania, aby klub mohol úspešne obstáť. Na poslednom zápase v Plandišti dorastenci museli doplniť jedenástku a na lavičke nebolo náhradníkov. Dolina majstrovstvá skončila na 8. mieste.
Početní diváci sa pekne pobavili a na veľmi zaujímavý a zabavný spôsob sa dozvedeli mnoho toho, čo sa v Doline udialo v období do 1988. roku.
V preplnenéj sále Domu kultúry Michala Babinku, bol kultúrno – umelecký program, venovaný oslavým 50. výročia FK Dolina. Program organizovala športová redakcia Radio Nového Sadu v slovenskej reči. Bolo to vlastne verejné nahrávanie športovéj relácie. Na javisku sa striedali naší známi hlásatelia a viedli rozhovori s hráči a vedúcimi FK Doliny. Téma rozhovoru bola zrejme 50 rokov futbalu v Padine. Boli to tzv. živé noviny. Nevystáli ani hudobné body známych Slovenských spevákov, ktorých sprevádzal orchester Rádia Nový Sad. Nezostali po boku ani domáci ochotníci. Mária Omastová predviedla veselé skeče na aktuálne témy zo života ŠS Dolina. Všetko to dalo veselý záver jubilárného roku FK Dolina Padina. Početní diváci sa pekne pobavili a na veľmi zaujímavý a zabavný spôsob sa dozvedeli mnoho toho, čo sa v Doline udialo v období do 1988. roku.
Opravdová pochúťka pre futbalových lubožníkov, prišla na konci osláv. Dolina uhostila prvoligové mužstvo Vojvodina z Nového Sadu.
V jubilárnom 1988. roku, všetky športové aktivity FK Doliny boli ladené do programu osláv 50 rokov Doliny. Po kratšom prieseku činnosti v prešlom období, zorganizované boli mnohé podujatia. Odbornou prácou sa bavili tréneri Juraj Petrovič ml. a Gojko Džepina. Priprávali mužstvo na zaznamenávanie lepších úspechov. Po skromných jarných výsledkoch, do nových majstrovstiev sa zišlo náročnejšie. Dolina hrala výborne a bojovala za vrch tabuľky. Medzi dvoma majstrovstvami v Padine bol tradičný obecný turnaj. Učinkovali všetky kluby z územia Kovačickéj obce. V kvalifikáciach sa stretli Unirea Uzdin – Spartak Debeljača 5:4, Slávia Kovačica – Polet Idvor 5:3, Crepaja – Pobeda Samoš 4:0. Víťazi prišli do Padiny, kde spolu s oslávencom padinskou Dolinou, zohrali semifinálové a finálový zápas. V semifinále boli zaznamenané tieto výsledky: Dolina – Vojvodina Crepaja 5:0, Slávia Kovačica – Unirea Uzdin 6:1. Vo finále si sily merali starý známi. Dolina bola lepším celkom a porazila Sláviu výsledkom 4:1. Tak sa pohár víťaza dostal do rúk hráčov Doliny. Za najlepšieho brankára vyhlásili Jána Valentu z Doliny. Nakoniec pionierov Doliny odmenili pohárom a športovou súpravou, lebo obsadili prvé miesto v Obecnej lige. Opravdová pochúťka pre futbalových lubožníkov, prišla na konci osláv. Dolina uhostila prvoligové mužstvo Vojvodina z Nového Sadu. Nastúpili v najlepšom zložení a na konci majstrovstiev Novosadčania sa stáli šampiónmi Juhoslávie. Padinčania sa nezahanbili a celý zápas čelili renomovanému súperovy. Výsledok bol nakoniec DOLINA – Vojvodina NS 2:4. Strelci za Dolinu boli Omasta a Slivka a za Vojvodinu skorovali Popović, Dakić, Mijić a Šapurić. DOLINA: Valenta, Hudec, Brezník, Povolný, Markov, Đukanović, Matuľa, Pavela, Šimák, Kováč, Halaj. Striedali: Beška, Omasta, Sekulić, Slivka, Šimek, Petrovič, Rajak. VOJVODINA NS : Maras, Gaćeša, Popović, Milovac, Tanjga, Marković, Vorkapić, Punišić, Joksimović, Mijucić, Dakić. Striedali: Vasić, Šapurić, Kartalija, Šestić, Krejić, Vujačić.
Najvytrvalejším hráčom, členom správy a fanúšikom boli udelené uznania za úspešnú dlhoročnú prácu s výzvou, aby sa tak pokračovalo i v budúcnosti. Behom jubilárného roka 1988, nasledoval bohatý športový a kultúrno – umelecký program.
V roku 1988 padinská FK Dolina oslávila vzácne jubileum – 50 rokov od založenia. Bola to príležitosť, aby milovníci futbalu zhodnotili prejdenú cestu na ktoréj bolo pekných, ale i ťažkých chvíľ. V Padine sa začali futbalom zaoberať dosť neskoro, keď už dávno v susedných osadách vyznávači koženéj vykrikovali slovko: gol, goool… Vtedajší útočník Doliny Pavel Kupec tvrdil, že prvú loptu do Padiny priniesli ešte v 1932. roku, Židia L. Krajzer, A. Špicer a Š. Plesa. Prvý klub však založili v 1938. roku a pomenovali ho Slovesnký športový klub Jánošík. Prvým predsedom bol Ján Petráš – lekárnik, tajomník Jozef Kolčík – úradník a pokladníkom Ján Kereš – obchodník. “Techniko” bol Žarko Popov – úradník. Finančne klub podporoval i lekár dr. Ján Rapoš. Prvý zápas zohrali vo vlastných košeliach a všelijakej obuvy. Vyhrali Samoš 3:1. Prvý zápas vo futbalovom úbore zohrali proti KŠK (Kovačický športový klub) a golom Joja Boldockého vyhrali susedov z Kovačice 1:0. Hralo sa na ihrisku pri Pančovskej ceste. Po skončení druhej svetovej vojny, klub premenovali na FK Tatra a pozdejšie dostáva meno FK Dolina, ktoré nosí i dnes. K voli rozšíreniu športovéj činnosti v roku 1962. založili Športový spolok Dolina, ktorý zoskupoval všetky športové odbočky. Prvým predsedom ŠS Dolina, bol Ján Chrťan -mlynár, tajomník Ján Bačúr – matrikár a pokladníkom bol obchodník Martin Ďuríček. V rámci ŠS Dolina sa za 50 rokov rozvila činnosť futbalistov, kolkárov, hádzanárov, stolnotenistov, volejbalistov, karatistov a šachistov. To obdobie bolo poznačené stálymi snahami o vytvorenie najlepších podmienok pre futbal, ale aj iné športy. Futbal bol predsa stále v strede pozornosti a záujmu Padinčanov. V tomto období si tríčko Doliny obliekali mnohí mladí chlapci. Niektorí zotrvali viacej rokov, iní sa zasa rýchlo vzdali. Podmienky pre prácu boli ešte vždy ťažké, ale futbal bol v tom čase jediným rozptýleným, takže mal dosť priaznivcov. Futbal v tom čase znamenal hru a zábavu, ale i obdobie dozrievania generácii Padinských futbalistov. Ťažko je všetkých spomenúť, no zachované fotografie hovoria o ních a udalostiach za uplynulých 50 rokov. V tomto období ŠS Dolina bol organizátorom i kultúrno – zábavných programov, ktoré nie len, že osviežili zábavný život osady, ale boli i prameňom prostriedkov pre potreby klubov. Vo vytváraní podmienok a v rozvoji činnosti učinkovali všetci Padinčania plný zápalu, entuziazmu vo vyriešovení problémov športovcov. O tom hovorí i báseň neznámeho básnika, ktorú prečítali na oslave 50. výročia:
Správa bola usilovná, vyliala však mnoho “znoja”.
V práci sa ver neželeli, pekný dom si vystavali.
Zaslúžili si oni všetci, bo hľa dali správne veci.
Niektorí viac, druhí menej v tejto našej práci celej.
Najvytrvalejším hráčom, členom správy a fanúšikom boli udelené uznania za úspešnú dlhoročnú prácu s výzvou, aby sa tak pokračovalo i v budúcnosti. Behom jubilárného roka 1988, nasledoval bohatý športový a kultúrno – umelecký program.
Po vstupe do Prvej juhobanátskej ligy, FK Dolina zaznamenávala veľmi premenlivé výsledky. Prehrávala od slabších súperov, kým s tými lepšími podávala dobré výkony a získavala body.
Zaujímavú cestu prešla Dolina v majstrovstvách ročníku 1984/1985. Prvých šesť zápasov Dolina prehrala tak, že sa na taký slabý štart nikto ani nepamätal. Vedenie a tréneri Juraj Petrovič ml. a Michal Kováč-Kaki, boli vedomí toho, že prípravy na majstrovstvá neboli najlepšie. Malý výber hráčov dopĺňali s dorastencami a problémy sa postupne vyriešovali. Napriek slabým výsledkom, fanušikovia neobrátili chrbát a bodrili mladých hráčov Doliny, aby vytrvali. K obratu prišlo na zápase v Kovačici so Sláviou, ktorej tiež ruže nekvitli. V derby stretnutí susedov, Dolina produkovala ukážkový futbal a prevedčivo porazila starého rivala výsledkom 3:0. Odvtedy Padinčania získali sebadôveru a započali úspešnú sériu. Do konca jesennej časti majstrovstiev Dolina vyhrala 6 zápasov a dvakráť remizovala. Zo získaných 14 bodov pokojnejšie zimovala. Po zápase v Kovačici sa menej rozprávalo o zaslúženéj výhre Doliny a do popredia sa dostali iné veci, ktoré s futbalom nesúvisia. Kovačičania sa sťažovali na nástup Savanovića, ktorý prišiel do radov Doliny z Omoljice. Súťažiace orgány mali hodne práce kým prišli k pravde. Nakoniec stažnosť Kovačičanov odmietli a výsledok zostal ten zo zeleného trávniku, teda 3:0 za Dolinu. Na jarnú časť sa Dolina dobre pripravila a zaznamenávala skvelé výsledky. Zabrzdili ju vytržnosti vo finiši majstrovstiev, ktoré vyvolávali kluby ktoré bojovali za vrch, ale i tie čo sa chceli zachrániť od zostupu. Dolina bola terčom útokov hráčov Radničkeho v Belej Crkve, lebo mu nechcela prepustit body, ktoré potreboval pre záchranu. Po zápase sa rozhodca nevyhol pomste domáceho trénera. Nepekné vybíjanie vášni bolo i na zápasoch Doliny v Padine zo Sláviou. Útočník Slávie nemohol zniesť prehru 2:1 a udrel rozhodcu, ktorý zápas prerušil na škodu Kovačičanov. Aj na hostovani v Glogonji hráči Doliny dostáli bitku a nakoniec ich musela zachraňovať polícia. Súťažiace orgány mali plné ruky práce, aby zastavili ďalšie vyčínania. Dolina skončila majstrovstvá na vysokom 4. mieste s 35 bodov a gólovým pomerom 55:45. Najlepšiu previerku na majstrovský ročník 1985/1986, Dolina mala v Kovačici, kde v priateľskom zápase vyhrala Sláviu 6:0. Pod vedením zohratej dvojice trénerov J.Petroviča a M.Kováča Dolina výborne začala majstrovstvá. Nováčika v lige Dunav z B.Palanky vyprevadila s tuctom gólov. Zaznamenala rekodnú výhru 12:0. Rozhodcovia však pískali proti Doline a oškodili ju, takže jeseň skončila na 7. mieste. Čo vedenie predsa kladne zhodnotilo. Plány na jarnu časť boli zadržat sa v hornej časti tabuľky. To sa im nakoniec i podarilo, lebo skončili majstrovstvá Prvej juhobanátskej ligy na 6. mieste. Zaujímavé je, že sa po majstrovstvách nevedelo, kto je majster, lebo sa viedol spor medzi Vojvodinou z Crepaje a PSK-om z Pančeva. Nakoniec Crepajčania “vyhrali” za zeleným stolom a postúpili do vyššej súžaže. V majstrovstvách Juhobanátskej A ligy ročník 1986/1987 Michal Kovač nechcel byť trénerom a všetká robota padla na plecia Juraja Petroviča, ktorému pomáhal aktívny hráč Duško Markov. Úspešná séria na štarte masjtrovstiev v jeseň, Dolinu zaradila do boja za vrch tabuľky. V jarnej časti jej šťastie obrátilo chrbát a skončila na 7. mieste. Štart majstrovstiev ročníka 1987/1988 bol veľmi zlý. Po zohratých 7. kolách, Dolina mala len 3 body a nachádzala sa na poslednom mieste. Tu aj zimovala, ikeď bodové konto zvečšila na 8. bodov. V druhej plovici jubilárneho roku, keď oslavovala 50 rokov činosti, Dolina hrala najlepšie. V majstrovskom ročniku 1988/1989 platilo pravidlo, že sa po nerozhodnom výsledku kopali jedenástky. Víťaz získaval jeden bod. V jesennéj časti Dolina nazbierala 21 bod, koľko mali i vedúca Mladost Omoljica a druhoumiestnený Partizan Uljma. Dolina bola tretia, lebo mala najslabší gólový pomer. I v jarnej časti Dolina dúchala za krk vedúcej Mladosti. Odpadla z konkurencie za primát v predposlednom kole, keď Omoljičania získali nedostižnú bodovú prednosť. Padinčania sa museli uspkojiť s druhým miestom, čo bol predsa pekný dar k oslavám päťdesiatke Doliny.
Nepremyslený zostup do Juhobanátskej B ligy, trval omnoho dlhšie ako si to mnohí mysleli.
Slabé výsledky Doliny v ročníku 1979/1980 boli častou témou rozhovorov priaznivcov futbalu v Padine. Od Doliny sa viac očakávalo a obsadené 8. miesto a skromných 13. bodov nikoho neuspokojili. Hra a správanie sa hračov nebolo na žiaducej úrovni a diváci často opúšťali ihrisko rozhnevaní. Členovia spravujucého výboru neprejavovali dosť záujmu, aby sa neprajná situácia napravila. Na relácii tréner-hráči, nebolo vždy všetko v poriadku. Dovtedajší tréner Juraj Petrovič ml. sa vzdal funkcie a na miesto trenera postavili Radeta Petrovića z Debeljače. V Doline začali veriť, že vytrvalou prácou prekonajú krizu. V jarnej časti sa to predsa nezlepšilo. Dolina skončila majstrovstvá ešte nižšie a bola na 10 mieste s 22 bodmi a gólovým pomerom 38:45. Zmeny v hráčskom kádre a dobrý štart v jeseň ročníka 1980/1981 sľubovali lepšie výsledky. No Padinčania znovu poľavili a z hornéj časti tabuľky sa presťahovali dolu na 10. miesto, kde prezimovali. Prípravy na jarnú časť prebiehali pod taktovkou trénera Radeta Petrovića. Práca sa nedarila, lebo hráči neriadne trenovali. Hráčsky káder sa nezmenil, ikeď do pomoci pozvali starších skúsených hráčov, ktorý odmietli znovu sa zapojiť do hry. Dolina nastúpala s najmladším mužstvom v lige. Pomeri v Juhobanátskej B lige – západná skupina neboli najlepšie. Vedenia klubov sa často sťažovali na nereálne rozhodovanie a ostrú hru domácich mužstiev. Zápasy boli často prerušované pre nezodpovedné správanie sa hráčov, vedenia, ale i obecenstva. Ihriska neboli vždy miestom pre rozptýlenie a pobavenie, ale sa pretvárali na bojiská, kde sa neuctievali ani základné pravidlá. V snahe prekonať zlé vzťahy Futbalový zväz Pančevo, musel doniesť ráznejšie opatrenia. Predtým to museli urobiť v kluboch. Len tak sa futbal mohol stáť futbalom. Po skončení majstrovstiev 1980/1981 v Kovačickéj obci na rôznych orgánoch analizovali nepriaznivú situáciu vo futbalových kluboch, ktorá sa vystupňovala prerušovaním zápasov v Kovačici, Idvore, Uzdine a i v Padine. Stávalo sa to i v iných miestach. Zapríčinili to domáci hráči, vedúci a obecenstvo. Príčiny videli v dovádzaní hráčov z poza chotára, ktorým sa dávali peniaze a zanedbávali domáci hráči. Klubom sa navrhovalo, aby to nerobili a dôraz dávali na stváranie domáceho kádru hráčov a trénerov. V Padine sa prvý krok urobil, že do odborného štábu postavili voľakedajších príkladných hráčov Doliny, Michala Kováča a Juraja Petroviča ml. Obaja mali na starosti výchovu pionierov, dorastencov a prvý tým. Všetci v klube sľúbili, že budú lepšie a usilovnejšie pracovať, aby sa doterajšie slabosti a nedostatky čim skôr prekonali. V novom ročniku 1981/1982 sa zopakovala stará choroba. Po dobrom štarte Dolina nakoniec poľavila, ale predsa skončila v hornej časti tabuľky. Bola 5., čo znamenalo pokrok a uspokojilo vedenie. Nové majstrovstvá ročníka 1982/1983 sa začali priprávať s viac optimizmu. Dôverovali mladým hráčom a snažili sa dať veci do poriadku. Nerešpektovali nikoho a plnili siete. Zaznamenali i rekordnú výhru, keď porazili Partizán z Gája výsledkom 9:0. Všetko to vracalo sebadôveru hráčom Doliny. Zimovali na 5. mieste so 14 bodov a gólovým pomerom 23:17. Majstrovstvá skončili v strede tabuľky. V ročníku 1983/1984 v Juhobanástkej B ligy – zapadná skupina, Dolina hrala čoraz istejšie a lepšie. Stále bola po boku vedúceho Borca zo Starčeva. V priamom súboji proste deklasovala majstra Borac Starčevo, výsledkom 5:1. No nakoniec sa Dolina musela uspokojiť s 3. miestom v tabuľke. Získala úhrne 32 body s gólovým pomerom 63:26. Tento plasman umožnil Doline postúpiť do Prvej južnobanátskej ligy. Vrátiť sa tam skadiaľ pred niekoľkyma rokma vypadla. Formovaním Banátskej ligy, vznikla teda Prvá juhobanátska liga, zložená z klubov: – Vojvodina Crepaja, Spartak Debeljača, Dolina Padina, Omladinac Deliblato, Sloga Plandište, Radnički Vršac, Graničar Miletićevo, Partizan Uljma, Mladost Omoljica, Borac Starčevo, Bratstvo Glogonj, Sloga BNS, Budúcnosť Alibunar, Radnički Bela Crkva, Borac Veliko Središte a Polet Izbište.
FK Dolina – Dorast 1980
FK Dolina s trénerom Radetom Petrovićom 1979-1980
FK Dolina – výťaz pohára Kovačickej obce 1982
FK Dolina 1982
FK Dolina s trénermi – Michal Kováč-Kaki a Juraj Petrovič ml.
Disciplinárne orgáni na všetkých úrovňáh súťaži sa počali zaoberať problematikou narušovania amaterizmu. V Pančevskom podzväze túto prácu urýchlili a zistili, že niektoré kluby Pančevskej ligy vyplácali “prémie” svojím hráčom. Medzi ními sa našla i padinská Dolina.
Bývalí hráči často hovoria, ako futbal voľakedy hrávali z lásky voči klubu a nie za peniaze, ako to posledne hráči robievajú. Nebolo to celkom pravda, o čom najlepšie hovorí skutočnosť, ktorá sa udiala pred takmer polstoročím. V rokoch 1970, 1971, 1972… mnohé kluby neuctievali zásady amaterizmu a vyhľadávali možnosti, aby svojím hráčom nahradili a vyplatili “za stratený čas a energiu”. Predpisy FZ Juhoslávie a Výkoného výboru FZ Srbska, boli jasné a zakazovali výplaty hráčom, zvlášť v nižších súťažiach od I. zväzovej a II. zväzovej ligy. Ikeď bolo všetko regulované predpismy, mnohé kluby to neuctievali. Disciplinárne orgáni na všetkých úrovňah súťaži sa počali zaoberať problematikou narušovania amaterizmu. V Pančevskom podzväze túto prácu urýchlili a zistili, že niektoré kluby Pančevskej ligy vyplácali “premie” svojím hráčom. Medzi ními sa našla i padinská Dolina. Hneď bol donesený i rozsudok Disciplinarného orgánu zväzu, že sa Dolina tresce odňatím štyroch bodov, lebo prezretím finančnej dokumentácie bolo zistené, že vedenie Doliny vyplácalo peňažnú úhradu svojím hráčom za “stratený čas a energiu”. Hráči z tejto listiny dostáli poslednú opomenu, ak sa niečo podobné zopakuje budú diskvalifikovaný z futbalu. Bol to v tom čase prísny trest, ale i ponaučenie pre Padinčanov a nie len pre ních. Pojednávalo sa o tom i na Volebnom zhromaždení ŠS Dolina, kde bol tento čin vedenia FK Doliny odsudený a uzavrelo sa, aby sa také chyby nezopakovali. Štyri body sa môžu nahradiť na zelenom trávniku, ale dôvera za zeleným stolom sa stratila, hovorili početný diskutéri na Zhromaždení ŠS Dolina.
Tak to bolo pred polstoročím a ako je to dnes? Či sa podobné veci nedejú v súčastnosti v kluboch všetkých súťaží? Uctievajú sa zásady amaterizmu dnes? Mnoho je otázok, na ktoré by súťažiace orgány mali reagovať a dať odpovede. Všetko zostáva v zakulisi a bez dôkazov, ktoré sa ani nehľadaju. Hádam nam je preto kvalita futbalu na poslednom mieste. Dobre prechádzajú tí čo majú viacej peňazí. Diciplinárne orgáni jestvuju i teraz, ale po otázky záchrany amatérských princípov nič nepodnikajú.
Hradili sa treningy a zápasy, ale sa do úvahy brali aj tresty.
V sezóne 1971/72 FK Dolina postúpila do Banátskej ligy. Bol to dovtedy najväčší úspech padinského futbalu. Pre vedenie Doliny nastáli nové problémi. Muselo sa upraviť ihrisko v sklade s pravidlámi súťaže a angažovať nového trenéra.
Veľmi úspešný tandem športových pracovníkov vo FK Doline, trenér Ján Tifenbach a technický vedúci Ondrej Čížik, ktorý autoritatívne vytvárali mužstvo z mladších hráčov, aby spolu postúpili do vyššej súťaže, nemohol viac viesť FK Dolinu. Predpisi novej súťaže hovorili, že mužstvá Južnej skupiny Banátskej zóny musia mať kvalifikovaného trenéra, tj. že trenér musí mať zloženú skúšku. Tak od sezony 1965/1966 trenérom sa stál Radomir Aćamović, známi futbalista Zreňaninského Proletera. On ináč nastúpal v Doline i ako hráč. Ikeď sa FK Dolina pre vyššiu ligu dobre pripravila, začiatok v južnej skupine Banátskej zóny bol zlý. Okrem neskusených hráčov, Dolina mala i organizačné problémy. Ihrisko nebolo načas pripravené pre túto súťaž, takže Dolina bola domatin v susednej Kovačici a zápasy hrávala na ihrisku Slávie. V pokračovaní majstrovstiev Dolina hrala lepšie a dostála sa do stredu tabuľky. Od futbalovej sezóny 1967/1968, zóny sa reorganizujú na oblastné ligy. Je ich šesť a majstri budu hrávať kvalifikácie o postup do Vojvodinskej ligy. Tak sa Dolina našla v Juhobanátskej oblastnej ligy Pančevo, alebo ako ju niekto menoval Juhobanátska futbalová A liga. Tvorili ju mužstvá z južného Banátu. V sezóne 1971/1972 FK Dolina postúpila do Banátskej ligy. Bol to dovtedy najvačší úspech padinského futbalu. Pre vedenie Doliny nastali nové problémi. Muselo sa upraviť ihrisko v sklade s pravidlami súťaže a angažovať nového trenéra. Trenérom sa stal Dimitrije Žiga z Pančeva a ihrisko sa uschopnilo. Obavy milovníkov futbalu, či Dolina zvládne túto súťaž rýchlo padli do vody, lebo jesenú časť Dolina skončila na vysokom 6.mieste. Nevydržala také tempo do konca a majstrovstvá skončila na 11. mieste. Prípravy na nasledovné majstrovstvá Banátskej ligy, začali pod vedním nového trenéra. Skúseného D.Žigu vystriedal mladý náročný trenér Adam Petráš, ktorý sa tak z brány presťahoval na horúcu lavičku. Mladý trenér a priemerné možnosti hráčov sľubovali boj o umiestnenie v strede tabuľky. V jesenéj časti sa im nedarilo najlepšie. Zimovali na 12. mieste, z ktorého sa ľahko mohli skĺznúť nižšie. Aby sa vyhli boju o záchranu na jar museli bojovať naplno, lebo len tak mohli zmiznúť jesenné starosti. 28.júla 1973 na zasadnutí FZ Vojvodiny-Komisia pre reorganizáciu súťaži zrušila zonove ligy a rozhodla, že od nasledovného majstrovského ročníka budu Oblastné ligy. Tak sa Dolina našla v Juhobanátskej oblastnej A ligy Pančevo. Úlohy trenérov si rozdelili domáci trenéri, bývalí hráči Doliny. Adam Petráš sa venoval práci z dorastom, Michal Kováč-Kaki a Juraj Petrovič ml. mali na starosti prvú jedenástku. Štyri nasledovné majstrovstvá Dolina súťažila veľmi úspešne v Juhobanátskej oblastnej A ligy. Bola stále pri vrchu tabuľky, bez vačšich nárokov postúpiť vyššie. Dával sa veľky dôraz na prácu s pioniermi a dorastencami, ktorí viedli hlavné slovo vo svojich súťažiach medzi rovesníkmi. Nedbanlivosťou vedenia a nedisciplinou hráčov v masjtrovstvách ročníku 1977/1978 zaznamenané sú skromné výsledky a Dolina skončila na 12. mieste. Jej státus člena ligy závisel od BAK- z Belej Crkvi. Kedže Belocrkvania v kvalifikáciach o postup do Vojvodinskej ligy neprešli, Dolina musela zostúpiť. Tak Dolina neslávne zakončila v jubilarnom roku, keď oslavovala 40 rokov činnosti. Nasledovné majstrovstvá hrala v Juhobanátskej ligy B skupiny. Úlohu trenéra prebral Juraj Petrovič ml.
FK Dolina Padina s trenérom Radomirom Aćamovićom.
FK Dolina Padina s trenérom Adamom Petrášom.
FK Dolina Padina s trenérom Dimitrije Žigom.
Záber zo zápasu Banátskej ligy Bilećanin-Dolina 1:2
FK DOLINA a fanúšikovia na ceste do Krajišnika.
Záber zo zápasu Banátskej ligy Dolina-Mladost Lukićevo 4:2
Trenér Ján Tifenbach a technický vedúci Ondrej Čížik, nemohli pokačovať v práci.
Na Doline 