Author / Ján Bokor

by Ján Bokor

Výsledky FK TATRA Padina

November 1954, priateľský zápas: TATRA Padina – JANOŠIK Janošik      5:6 (3:3)

V domácom mužstve najlepší bol záložnik Pavel Havran a obranca Pavel Petráš. U hosti vynikli brankár Halabrín a Hríba.

01.09.1956, majstrovský zápas: TATRA Padina – JEDINSTVO Samoš 1:4  (0:3)

Tatra hrala v zložení: Ján Nosáľ, Martin Bílek, Johan Šoler, Pavel Havran, Ján Šifel, Pavel Pavelka, Martin Šimák, Pavel Babka, Ondrej Nosáľ, M.Martinek, Pavel Mihálek. Body získala padinská Tatra kontumačne 0:3, lebo hostia nemali v poriadku registrácie hráčov. Zapas pozeralo viac ako 300 divákov.

22.09.1956, majstrovský zápas: Tatra Padina – RADNIČKI Baranda 8:4 (4:2)

Strelci za Tatru: O.Nosáľ 3 goly, P.Mihálek, P.Pavelka, Nosáľ II, Širka, Petráš po jednom. Tatra hrala v zložení: Šifel, Bílek, Beška, Petráš, Šoler, Nosáľ II, Širka, Nosaľ I, Pavelka, Mihálek I, Mihálek II. Divákov bolo okolo 400. Po tomto kole Tatra bola na čele tabuľky.

03.10.1956, majstrovský zápas: POLET Idvor – TATRA Padina 4:3 (3:2)

V mužstve Tatry veľmi dobrý výkon podali Ján Širka a Ján Nosáľ. I z tochto zápasu Tatra získala body kontumačne 0:3, lebo ihrisko Poleta bolo suspenzované.

01.09.1956, majstrovský zápas: ZVEZDA Jabuka – Tatra Padina 2:3

Tatra prehrávala 2:0, ale nakoniec zaslúžene zvíťazila a zadržala 1. miesto v tabuľky.

20.09.1956 , majstrovský zápas: TATRA Padina – ZVEZDA Crepaja 1:3 (1:2)

Zápas sa hral v Padine, domáci podľahli lepšiemu celku hostí a prepustili mu vedenie v tabuľke II.triedy PFP. Padinčania hrali v zloženi: P.Babka, M.Bílek, J.Beška, J.Šoler, P.Petráš, J.Širka, J.Nosáľ, O.Nosáľ, J.Šifel, P.Havran, P.Mihálek.

22.06.1957, majstrovský zápas: Tatra Padina – SLOGA Jarkovac 1:2

Zápas sa hral v Padine a výsledok 1:2 nebol konečný, lebo hostia v 88. minúte opustili ihrisko, lebo veľmi slabý rozhodca Jozef Marko, dopískal penaltu za domácich. Tatra nastúpila v zložení: J.Mihalek, O.Čížik, J.Bačur, P.Petráš, J.Beška, J.Šoler, J.Širka, P.Babka, O.Nosáľ, P.Havran, J.Slivka. Gol vsietil Babka z jedenástky. Zápas sledovalo 300 divakov.

Padinská Tatra skončila majstrovstvá na 3.mieste Okresnej súťaže – skupina Tamiš.

12.10.1957, priateľský zápas: TATRA Padina – SLAVIA Kovačica 8:7

Zápas sa zohral v rámci socialistických oslav Padiny. Hostia veľmi rýchlo poviedli 3:0 a prvý polčas bol výsledok 1:4. V druhom polčase domáci podporený divákmi, obrátili výsledok a zaslúžene vyhrali. Zápas sledovalo 500 divakov.

Priateľský zapas: TATRA Padina – POBEDA Samoš 6:3 (0:1)

Susedia zohrali pekný a zaujímavý zápas. Padinčania boli lepší a zaslúžene vyhrali. Goly za Tatru dali: – Pavel Havran 4 a O.Nosáľ 2 goly. Najlepším hráčom bol Pavel Havran-Gavro.

Na fotografiach sú hráči ktorý nastúpali v tom období za Tatru.

by Ján Bokor

Ihrisko bez ohrady a brány bez sieti

Sťahovanie z pažite do stredu osady sa skončilo a fudbalový klub dostal dovolenie hrávat’ v povestnej doline.

Veľkosť ihriska bola podmienena šírkou doliny. Šírku určovali brehy medzi ktorými bolo ihrisko. Futbalové ihrisko nemalo žiadnu ohradu. Obecenstvo bolo rozvrhnuté všade okolo hracej plochy. Rozhodcovia a dozorcovia často mali problémi zadržať divákov, aby nezbehli medzi hráčov. Brány nemali siete a často sa stávalo, že rozhodca (ne)videl, či lopta prešla cez rámec brány, alebo vedľa. Strhávali sa preto škriepky, čo gol bol, alebo nie. Brankárov vyrušovali a znepokojovali diváci, ktorí stáli tesne za jeho chrbtom.

  • Brána bez siete a diváci vyrušovali brankára.
  • Diváci popri ihrisku a na brehu poľa Mihálekov.
by Ján Bokor

Takto sa cestovalo

Keď sa Futbalový klub zapojil do súťaži, cestovné relácie boli dlhšie a cestovanie konskými záprahami bolo vystriedané súčastnejšími premávkovými prostriedkami. Spoločenské majetky Pokrok a Dolina ustúpali svoje traktori. Traktor ťahal vlečku, v ktorej sedeli, alebo aj stáli futbalisti a fanúšikovia. Išlo sa krížom-grážom chotármi a po cestách sa dvíhali oblaky prachu. Zaprášený hráči sa predsa dostavali k cieľu. Pravda, že pri návrate domov, často sa blúdilo po poli, kým sa našla tá pravá cesta. V rokoch, keď spoločenský podník Pokrok kúpil kamión, aj cestovanie hráčov sa stálo pohodlnejšie. Preprava ľudí traktorom a kamiónom, nebola dovolená a preto futbalisti a majitelia často mali opletačky s políciou a veru platili i tresty. Výstavbou asfaltovej cesty, Padina sa spojila so svetom. FK Dolina kúpila vlastný autobus. Technické održiavanie mal na starosti Pokrok a šoferovali tí čo mali zloženú skúšku. Pozdejšie FK Dolina kúpila väčší autobus, lebo s prvým týmom cestovali i dorastenci, ktorí hrávali predohru. V súčastnosti, keď má klub viacej kategorií mladých futbalistov a cestuje sa na rôzne zápasy, používaju sa súčastné premávkové prostriedky, o ktoré dnes nie je núdza.

  • Vlastný autobus zaviezol FK Dolinu na zajazd do Michaloviec.
  • Cestovanie zaprášenými poľnými cestami.
  • Keď pršalo, Pokrok a Dolina previezli hráčov džipom.
  • Nástup futbalistov do kamióna.
  • Priestranejši autobus
by Ján Bokor

Obnova

Skupina pokrokovej mládeže obnovila i činnosť futbalového klubu. Pomenovali ho Futbalový klub Tatra, Padina. Z popolu začal vyrastať klub, ktorému všetko chybovalo.

Povojnové obdobie bolo veľmi zložité a ťažké. Rozburanú vlasť bolo treba obnoviť. I napriek všeobecnému nedostatku a snahe zabespečiť lepšie životné podmienky, nezabudlo sa ani na šport. Potreba mládeže hrať sa, bola silnejšia od zastarelých náhľadov staršich občanov. Skupina pokrokovej mládeže obnovila i činnosť futbalového klubu. Pomenovali ho Futbalový klub Tatra, Padina. Z popolu začal vyrastať klub, ktorému všetko chybovalo. Ďakujúc vynaliezavosti skupiny snaživcov, na čele s Jurajom Petrovičom, zabespečili sa základné podmienky a rekvizity potrebné pre začiatok. Z bielého platna ženy ušili košele, ktoré poslúžili ako prvé tríčka. Kopačky zamienali obyčajné hlboké topánky. Šorce – gatky, sa hráči snažili doniesť z domu, po možnosti rovnakej farby. Takto vyparádený, behali po ihrisku, ktoré nemalo trvalu lokáciu. Hrávalo sa na pažitiach, kým sa neustálilo miesto v strede osady, v povestnej doline. Futbalová lopta bola soľ nad zlato. Ťažko ju bolo zadovážiť a preto ju futbalisti hránili, ako oči v hlave. V takých podmienkách bolo ťažko udržať FK Tatru. O život klubu sa v tom čase pričinil veľký zanietenec Pavel Petraš-Nini. Okrem toho, že bol dlhoročným vynikajúcim hráčom, bol i trenerom, organizátorom zápasov, zoskupoval a posmeľoval spoluhračov aby zotrvali v naháňaný koženej. On mál veľké zásluhy, že klub žil a futbal v Padine sa zveľadoval. V období obnovy, hrali sa iba priateľské zápasy s klubami z okolitých osád, kde sa mohlo cestovať na koči, byciklom a často i pešo.

  • Jedna z prvých zostáv FK Tatra, 1948 rok
  • Správa o Pavlovi Petrášovi – Ninimu
  • FK Tatra Padina, 1952 rok
by Ján Bokor

Takto sa to začalo

Pod vedením dedinskéj inteligencie, dr.Rapoša a lekárnika Jána Petráša, začala sa zoskupovat’ mladá hasa majtrov, učňov, ale i poľnohospodárov. Keď ich bolo dosť, založili si futbalový klub. Kedže ho činili prevažne Slováci, pomenovali ho Slovenský Športový Klub JÁNOŠÍK.
 
 
S malým oneskoreným, konečne sa kožená začala naháňať i v Padine. V jeseň, asi v októbri, sa futbalová lopta dokotuľala i do zablatenej Padiny. Nevie sa presne kto ju priniesol, ale je isté, že pricestovala chýrečnym vlakom, ktorý Padinčania pomenovali Padinská Anča. Možno ju niekto priniesol i pešo vo vreci, lebo inak sa v tom čase do Padiny dostáť nemohla. Konské záprahy slúžili na iné ciele, ako čo je doviest’ lekára, alebo väčšich pánov. O najdoležitejšej vedľajšej veci, ktorú futbalom volali, pokroková mládež Padiny už počula, lebo sa futbal už naplno hrával v okolitých dedinách. Konečne v októbri 1938. roku, futbal začal púšťať korene i v Padine. Starší občania neboli tomu radi a podozrivo krútili hlavou. Kto pôjde do poľa kukuricu kopať, keď sa mladý naučia kopať do lopty. Treba vari zakázat’ hrávat’ futbal?! No mladosť, radosť, rozptýlenie, zábava a heslo: – “V zdravom tele zdravý duch”, i teraz zvíťazili zastarelé náhľady. Mladý ľudia po ťažkej a tvrdej práci, potrebovali hru a zábavu. Hrať futbal bola za to jedinečná príležitosť. Pod vedením dedinskéj intelegencie, dr.Rapoša a lekárnika Jána Petráša, začala sa zoskupovat’ mladá hasa majtrov, učňov, ale i poľnohospodárov. Keď ich bolo dosť, založili si futbalový klub. Kedže ho činili prevažne Slováci, pomenovali ho Slovenský Športový Klub JÁNOŠÍK, kratšie SŠK Jánošík. Vzor im teda bol známy zbojník Juraj Jánošík, ktorý bojoval za pravdu. Tak to chceli robiť i členovia novo založeného SŠK Jánošík. Hrdinský, odvažne, nebojácne bojovať a vítaziť v hre a dávaní golov. Za prvé ihrisko si zvolili pažiť vedľa Pančovskej ceste (za dnešnou Športovou ulicou). Povráva sa, že báči Jano Nemoga, boli velmi proti a hrozili futbalistom, že pažit preoru, aby sam tam niečo osožnejšie robilo, ako behať za jednou loptou 22 ľudia. No mladosť, pochabosť sa nemohla rozohnať. Z rovných kolov vyrástli brány. Spočiatku namiesto brvna rozpriestieral sa povraz, lebo tak dlhé drevo nemal nikto v dedine. Potom majstri vyhutali, ako sa može brvno urobiť z dvoch kusov a brány sa stali opravdové. Drevo bolo štvoruhlasté a nie ako dnes okruhle žrde a brvna. Keď zvládli futbalovú abecedu a pravidlá, ktoré si často prispôsobovali svojej vôle, začalo sa rozmyšl’at’ o stretnutiach z futbalistami z iných klubov. Na to potrebovali športový ubor. Z prvej zbierky si kúpili tríčka modro-bielej farby, ako i modré šorce. Kopačky sa viac podobali hlbokéj obuvy,  často i bez kramponov. Prvé zápasy sa hrali z mužstvami z najbližších osád. Boli to iba priteľské stretnutia, kde vyhrávali najčastejšie domáci, ak neboli lepší, tak im pomohol rozhodca. Úlohu rozhodcu konal domatin, ktorý zrejme nesmel piskať proti svojím. Po zápase bývalo kamarátenie pri poháriku a pozdejšie i skromnej večeri. Futbalistom sa prikradli i dievčatá a nastál spev a tanec do noci. No niekedy to malo i špatný koniec. Stávalo sa, že sa na ihrisku súperi pohašterili. Strhli sa opravdové bytky a hostia ušli z ihriska cestou-necestou. SŠK Jánošík nehral v žiadnej súťaži a nejestôval dlho, lebo čoskoro začala II. svetová vojna. Okupant zavítal i do Padiny a futbalové zápasy boli zakázané. Futbal smeli hrávat’ iba Nemeckí vojaci z posádky, ktorá sídlila v Padine.
 
  • Prva fotografia SŠK Janošik Padina z 1938 roku.
  • Fotografia SŠK Jánošík Padina zo zápasu v Kovačici, dňa 25.08.1940. roku.