Padinčania o karate športe dlho nevedeli, lebo v osade nemali karate klub. Skupina milovníkov tochto zaujímavého športu, začala odchádzať do susednej Debeľače a tu s karatistí Spartaka, trénovala. Tak správy o karate športe sa dostávali do Padiny a medzi mladými sa zbudzoval záujem o tento šport. Z iniciatívi rodičov a žiakov, ktorí sa už bavili týmto športom, v roku 1979 v rámci ŠS Dolina, založili novú odbočku, Karate klub Dolina. Za trénera z Debeľače prišiel Peter Pato, veľký zanietenec karatea. Klub dennodenne rástol a čoskoro mal vyše 130 členov. Na relácii Karate klub – Športový spolok Dolina, bolo dosť nedorozumení, ktoré sa predsa prajne vyriešovali. Od roku 1980 sa karatisti začínajú súťažiť a zaznamenávať skvelé výsledky. Počnúc od pohára Mladosti Banátu, až po pionierske majstrovstvá Juhoslávie. Mladý a veľmi chtivý tréner Peter Pato, usilovne pracoval a prenášal svoje vedomosti na svojích žiakov. Mladí karatisti veľmi rýchlo zdolali abecedu tochto športu, čo sa videlo už na prvej previerke. Odborná porota v čele s vynikajúcim znalcom karate športu, Dr. Vladimírom Jorgom, vysoko zhodnotila výkony padinských karatistov. Všetci úspešne zložili skúšku za pás žltej až hnedej farby. Osobitnú pochvalu si zaslúžili: – Snežana Borozan, Ján Kadanec a Michal Kadanec. Na tréningy nadaných karatistov často prichádzala celá rodina Jorga z Pančeva. Okrem Dr. Vladimíra Jorgu, bola tu i jeho manželka a brat Dr. Ilija Jorga, ktorý patril medzi svetovú elitu. Karate sa rýchlo stálo najúspešnejším športom v Padine. O tom svedčia početné uznania na rôznych pokrajinských a zväzových súťažiach.
Správa Karate kluba Dolina na čele s predsedom Ilijom Borozanom, rozhodla v Padine usporiadať obecnú súťaž pionierov a potom sa zapojiť do Banátskej ligy. Rovnako angažovali celky v konkurencii chlapcov a dievčat. Bol to počiatok bohatej žatvy úspechov a uznaní za výnimočné úspechy karatistov Doliny. Zaujímavé je, že dievčatá boli oveľa úspešnejšie ako chlapci.
Na majstrovstvách Vojvodiny, roku 1980, ktoré sa uskutočnili v Kovačici, z 23. mužstiev pokrajiny, pionierky Doliny postúpili na majstrovstvá Juhoslávie, ktoré sa održali v Splite. Na tomto skvelom úspechu zásluhy mali mladšie pionierky v zložení: – Mária Omastová, Mária Križanová a Lýdia Petrovičová. V kategorii starších pionierok, nastúpili Paulina Miháľová, Silvana Bolić a Anna Husariková.
Na štátnych majstrovstvách Juhoslávie, ktoré boli usporiadané v Splite, mladšie ponierki KK Dolina, prežili v juhoslovanskom karate športe hádam jedinečnú blamáž zo strany organizátora. Padinčanky podali skvelý výkon a oduševnili divákov. Hneď po skončení tejto kategórie karatistiek, povolali Omastovú, Križanovú a Petrovičovú, aby si zastali na najvyšší trón víťazov štátnych majstrovstiev v Splite. Znamenalo to že sú najmladšie Padinčanky šampiónkami Juhoslávie. Okolo krku im zavesili zlaté medaile. Bola to nesmierna radosť z veľkého úspechu. Celé tri hodiny sa dievčence hrdili zo zlatými medailami a potom prišlo, ako hrom z jasného neba veľké rozčarovanie. Organizátori zasadali a konečne doniesli riešenie, že pri bodovaní nástupu karate celkov “prišlo” k chybe a poradie najmladších pionierok bolo pozmenené. Padinčankam boli medaile zobraté a znamenalo to, že po troch hodinách viac nie sú šampiónkami. Na ich miesto vymenovali hráčky Rabotničkeho zo Skopja. Po nevýdannéj blamáže, mladšie pionierky boli na štvrtom mieste. Čo na konkurenciu a stupeň súťaže bol tiež pekný úspech, no jednanie organizátora, bolo všetkým podozrivé a boli novinári, ktorí zverejnili správu, že Padinčanky boli najkratšie, iba tri hodiny šampiónky, čo sa v dejinach karatea ešte nestalo.
Na sútažení jednotlivcov vysoko vzlietli Ana Husariková a Silvana Bolić, ktoré v roku 1981 boli medzi šampiónkami Vojvodiny a predstavovali túto pokrajinu na štátnych majstrovstvách Juhoslávie v Krškom. Boli tu povšimnuté, ale nie aj odmenené.
Na zasadnutiach počas 1982. roku, karatisti sa mohli chváliť s krásnymi výsledkami, ale upozorňovali na veľmi nepriaznivú finančnú situáciu. Karate klub Doliny patril medzi najúspešnejšie športové kolektívi v Kovačickej obci a zaslúžil si aby sa mu venovala väčšia pozornosť a finačná podpora.
Medzi najväčšie úspechy Karate kluba Dolina, patrí bronzová medaila, ziskaná na majstrovstvách Juhoslávie, ktoré boli održané 1982. roku v Kruševci. V silnej konkurencii, keď o poradí rozhodovali desatinky boda, na treťom mieste sa našli: – Andrea Babiaková, Mária Križanová a Lýdia Petrovičová.
Spolu s karatistí z Temerinu a Somboru, mladšie pionierky Doliny reprezentovali Vojvodinský karate na zväzovej súťaži v Skopji roku 1985. V súťažení celkov Padinčanky v zloženi Ľudmila Babiaková, Kvietka Kováčová a Zuzana Slivková, obsadili 5. miesto, čo bolo vzhľadom na silnú konkurenciu, pekný úspech. Na výročnom zasadnutí ŠS Dolina, karatisti znovu nastolili otázku financovania. Tréner Peter Pato vyzdvihal, že podpora v osade jestvuje, ale financie nestačia na rozvíjanie činnosti. Rozmýšľa sa i o vystáti z jednotlivých sútaži, kedže v Padine nemajú zodpovedajúcu telocvičňu, aby organizovali súťaž doma.
V roku 1986 kvôli popularizácie karatea, organizovali zaujímavý turnaj. Chceli tak prilákať nových členov. Turnaj potporili insitní maliari Zuzana Chalupová a Martin Jonáš, pracovné organizácie, Vzdelávacie stredisko Mihajlo Pupin v Kovačici, ako i ZO ZSM pri miestnom spoločenstve Kovačica. V súťaži družstiev najvyššie sa dostali karatisti novosadského Naftagasu. Druhé boli členky KK Dolina a tretie miesto obsadili Kovinčanky. V konkurencii jednotlivcov najlepšia bola Daniela Kovačević z Naftagasu. Padinčanka Andrea Babiaková obsadila vysoké 4. miesto.
V roku 1988. sa v Padine stalo to čo bolo zrejmé už dva roky predtým – zaniklo karate. Dôvod na naše pomery, viac než prozaický a ešte väčšmi “samozrejmí”, plytká pokladňa a uplný pokles záujmu o starobilý zápasnický šport, ktorím sa osada Padina desaťročie hrdila. Karatisti zakvačili kimona na klinec a tréner Pato sa vrátil do rodnej Debeľače. Získal sa dojem, že ani osade veľmi nezáležalo na karate klube. ˝Malý šport – žiadna ľútosť˝ – povedala na koniec úspešná padinská karatistka Lýdia Petrovičová.










