Hádzaná v Padine

Hybnou silou rozvoja hádzanej v Padine bol Zdenko Rumiha, ktorý pricestoval zo Záhrebu, kde sa predtým už bavil hádzanou a hrával za Mladosť zo Záhrebu. Zdenko Rumiha bol hráčom, trénerom, organizátorom a zakladateľom HK Dolina v Padine.

Padinskému športu dlho chybovali šikovný organizátori, ktorí by športový život položili na širšiu základňu a organizovane ho upevnili. Skupina nadšených športovcov si pevne zaumienila rozprúdiť športovú aktivitu v osade. S tým cieľom roku 1962 založili Športový spolok Dolina. Zahrnúli tu odbočky, ktoré prejavovali nejakú aktivitu. Okrem futbalovej odbočky, ktorej tiež v tom čase nekvitli ruže, zaradili sem hádzanársku, stolnotenisovú, volejbalovú a šachovú odbočku. Každá mala svojho predstaviteľa vo Výbore ŠS Dolina. Prvým predsedom ŠS bol Jan Chrťan – mlynár, tajomník bol Ján Bačúr – matrikár a aktívny futbalista, úlohu pokladníka zverili Martinovi Ďuríčekovi – obchodníkovi. Hádzanársky šport dovtedy nemal žiadnu tradíciu. V Padine rýchlo vstúpa záujem o hádzanú, lebo sa tu zoskupujú mladí snaživci, ktorí zasúkali rukávi a dobrý hlas o padinskom športe sa začal šíriť. Hybnou silou rozvoja hádzanej v Padine bol Zdenko Rumiha, ktorý prišiel do Padiny za manželkou Annou Beracky. Pricestoval zo Záhrebu, kde sa predtým už bavil hádzanou a hrával za Mladosť zo Záhrebu. Zdenko Rumiha bol hráčom, trénerom, organizátorom a zakladateľom HK Dolina v Padine. Začiatky boli ešte v roku 1961, keď Rumiha zoskupoval a zaúčal mladých Padinčanov do abecedy hádzanej. Prvým pomocníkom mu bol úradník Jan Hlavča – bankár. Začiatky neboli ľahké, lebo klub nemal ihrisko a kvalitnejších hráčov. Skôr než začali trénovať, museli si sami urobiť ihrisko a brány. Najprv to bola rovná zemová plocha, pozdejšie betonová a nakoniec asfaltová. No bolo to pre Padinu niečo nové a preto i lákave, takže sa pracovalo s veľkým zápalom a chuťou. Spomínajú sa i prvé zápasy, ktoré hrali v Kovačici a Uzdine. Každé cestovanie bolo osobitným zážitkom. Hlavným prepravným prostriedkom bol voz s koňským záprahom. Pohoničom bol majiteľ koní Peter Šosták. Priateľstvo v klube bolo mimoriadne a všetci sa usilovali dokázať, že sa prácou môže veľa dosiahnúť. Prvé zápasy boli priateľské a do majstrovstiev Juhobanátskej ligy sa HK Dolina zapojil v sezóne 1962/1963. Súťaženie znamenalo nové skúsenosti. Bolo veľmi ťažko a drahocenný bol každý gól a bod. Hádzanárom sa predsa podarilo zostať v lige, keď spomedzi 8 klubov HK Dolina obsadila 6. miesto. Úspechy posmeľovali a hádzaná sa časom stávala čoraz populárnejšou medzi mládežou Padiny. Pribúdali noví hráči a hádzaná sa vedľa futbalu stávala najpopulárnejším športom. Dobrá nálada trvala do roku 1967, keď z Padiny odišiel Zdenko Rumiha. Klub prestál z prácou a hádzanári sa zoskupovali iba príležitostne. Po desaťročnej prestávke hádzanári predsa obnovili činnosť predovšetkým ďakujúc Martinovi Horniačekovi a profesorovi telesnej výchovy Jánovi Babiakovi. Profesor Ján Babiak bol príkladom všetkým hádzanárom. Krátko bol hráčom a potom dlhodobím trénerom a organizátorom hádzanej v Padine. Mnoho problémov, ako odborník J. Babiak nosil na svojich pleciach a snažil sa postaviť hádzanú na pravé miesto. Darilo sa mu to lebo bol pracovitým, svedomitým a húževnatým človekom. Pod jeho taktovkou hádzaná v Padine bola v plnom kvete a zaznamenala početné úspechy. Nepodarilo sa mu založiť dievčenské družstvo, o čom dlho sníval a plánoval. Odchod na iné pracovné miesto a odchod z Padiny ho znemožnili svoj plán splniť. Po odchode Jána Babiaka z Padiny, hádzaná nezanikla. Opraty do rúk vzali bývalí hráči Martin Horniaček, Janko Hološ a Ján Cicka. Dolina sa závodila v Juhobanátskej lige a to veľmi úspešne. Organizáciu klubu mal na starosti vždy prítomný Ján Hlavča. Klub mal dobrú podporu dediny a dobré podmienky pre prácu. Bolo i dosť kvalitných hráčov, ktorým predsa chýbala súhra, lebo nemohli sústavnejšie trénovať. Väčšina išla do stredných škôl mimo Padiny a prichádzala domov iba cez vikendy. Na zasadnutí 19.08.1989 hádzanári si vytyčili cieľ, že v nových majstrovstvách budú bojovať o postup do vyššej súťaže, kde sú mužstvá zaväzne mať i dorasty. Tréner Ján Cicka vo svojom mandáte očakával dobré výsledky. Intenzívne tréningy a dobré prípravy umožnili splniť svoje ciele.

Pridaj komentár