Dolina vstúpila do šiestého desaťročia práce, veľmi náročne. Odhodlane planovali bojovať o postup do vyššej súťaže.
Boli to reálne plány, lebo Dolina mala dobrý káder hráčov. Na mnohých cielili početní menažéri a chceli ích odviesť z Doliny. No výpustku nikto nepýtal a v nadchádzajúcich majstrovstvách sa mohlo planovať na preverených hráčov z vlastných radov. Tréneri Michal Kováč – Kaki a Juraj Petrovič ml. pokračovali v dobrej robote bez Gojka Džepinu, ktorého klub uvoľnil s funkcie trénera. Prípravy hatilo vystátie hráčov, ktorí boli na ročnej dovolenke. Pozdejšie sa priklúčili a Dolina pripravená dočkala majstrovstvá. I v týchto majstrovstvách platilo pravidlo, že ak sa zápas skončí nerozhodne, musia sa kopať penalty. Kto bude v tom šikovnejší získa jeden bod. Jesennú časť sezóny 1989/1990 Dolina skončila na treťom mieste. Na jar Padinčania nemenili zostavu a opierali sa na hráčov z vlastného dorastu. Majstrovstvá skončili na vysokom 4. mieste, s čím boli všetci spokojni.
V majstrovskom ročníku 1990/1991, Dolina v Prvej juhobanátskej ligy hrala veľmi úspešne. V šiestom a siedmom kole jej súperi prerušili zápas a body sa pripísali na konto Doline. Najprv v Padine pri výsledku 3:0 za Dolinu, hostia z Banátského Brestovca zostali bez dostatočného počtu hráčov a rozhodca musel zápas prerušiť. Hneď v nasledovnom kole Dolina hosťuvala v Dolove. Bola lepšia a pri vysledku 2:1 za hostí z Padiny, domáci divák ponad ohradu palicou udrel postraného rozhodcu a bol to predčasný koniec pre nervôznych Dolovčanov, ktorí sa i po zápase fyzický účtovali s rozhodcami. Hráči Doliny pokojne opustili ihrisko. Do konca jesennej časti majstrovstiev Dolina nemala problémov. Zimovala na 2. mieste, s bodom menej od vedúceho Omladinca z Deliblata. Počas zimnej prestávky, Dolina posilnila svoje rady kvalitnými hráčmi zo strany. Padinčania riešili všetkymi silami bojovať o primát a postup do Vojvodinskej ligy – skupina východ. Po sérii dobrých výsledkov, Dolina zastala po boku vedúcemu Jedinstvu z Kačareva. Derby s Kačarevčanmi, hráči Doliny odohrali dosť bojažlivo a prehrali 2:1. No šance na postup nestratili, lebo do konca majstrovstiev Dolina mala ľahší rozvrh zápasov od svojho konkurenta. Kedže na konci majstrovstiev mali rovnaký počet bodov, Kačarevčania a Padinčania podľa pravidiel museli v kvalifikačných zápasoch riešiť, kto postúpi. Prvý kvalifikačný zápas sa hral v Kačareve. V tvrdom boji a vyrovnanej hre domáci mali viac šťastia a vyhrali 2:0. Zápas v Padine bol rozhodujúci. Padinskí hráči neukázali čo vedia a zápas sa skončil nerozhodným vysledkom 1:1. Hosťom to bolo dosť, aby postúpili do Vojvodinskéj ligy – skupina východ. Padinčania premarhali šancu, ktorá sa zriedkavo naskytuje. A tá sa predsa naskytla čoskoro. FZ Vojvodiny rozhodol, že sa zohrajú dadatočné kvalifikácie medzi padinskou Dolinou a 2. oktobrom z dedinky Kumane. Na prvom zápase v Kumanach hráči Doliny boli lepší, ale napriek tomu prehrali minimálnym výsledkom 1:0 za 2.oktobar, ktorému boli naklonení i rozhodcovia. V revanši na ihrisku Doliny, v dramatickom zápase šťastie úplne obrátilo chrbát hráčom Doliny. Dolina vyhrala 1:0 a preto sa museli kopať penalty. Hostia mali výborného brankára, ktorý mál zásluhy, že hostia v kopaní penált boli lepši a konečne vyhrali. Tým postúpili do vyššej súťaže a Dolina zostala v doline.
Po dvoch nevydarených pokusoch postúpiť v Doline sa začali zjavovať a hromadiť problémi a nálada v klube sa zhoršovala. I napriek ťažkostiam v ročníku 1991/1992 Prvej juhobanátskej ligy, Dolina sa zadržiavala v hornej časti tabuľky. Z troch prvých kolov získala maximálny počet bodov a bola na čele tabuľky s gólovým pomerom 17:1. Prvú prehru Padinčania utrpeli v 9. kole v Alibunare. Slabšie výsledky posunuli Dolinu na 5 priečku v tabuľke, čo bol predsa úspech. Počas zimnej prestávky najlepší hráč Vladimír Kováč prestúpil do Debeljače, aby pomohol Spartaku zostať členom Vojvodinskej ligy. Na jar Dolina hrala v premenlivej forme. Striedala výhri s prehrámi, ale sa zadržala v hornej časti tabuľky. Zakončila na 6.mieste.
Náznaky väčšej krízy sa zjavovali v majstrovskom ročníku 1992/1993 Prvej juhobanátskej ligy. Slabá návšteva tréningov a nevyriešená otázka trénera, hatili prácu klubu. Na zápase v Plandišti bol ťažšie zranený brankár Valenta, ktorý sa domov vrátil s rukou v sadre. Dolina teda zostala dlhší čas bez spoľahlivého brankára. Voz Doliny jazdil dolu kopcom. Dve posledné výhri vrátili Dolinu do stredu tabuľky a jeseň skončila na 7. mieste. Kedže bola zahlásena reorganizácia súťaže, Dolina v jarnej časti znovu mierila na kopec. Byť medzi prvých päť mužstiev. Po demísii M. Kovača a J. Petroviča ml. za trénera postavili Milorada Markova. V tejto časti majstrovstiev bolo dosť divných výsledkov. Nechýbali ani rôzne kalkulácie a veľa toho zaváňalo neregulárnosťou. Dolina obsadila 6. miesto.
V ročníku 1993/1994 bola silná konkurencia. Tréner M. Markov nebol spokojný ako si hráči v jesennej časti spľňali svoje úlohy. Na jar J. Petrovič znovu prebral úlohu trénera a jeho pomocníkom sa stál Ján Šuľa. Kedže vtedajší sponzor UTVA-RADNIK z Pančeva prestál splňať svoje záväzky, bolo potrebné vyriešovať boľavú otázku financovania, aby klub mohol úspešne obstáť. Na poslednom zápase v Plandišti dorastenci museli doplniť jedenástku a na lavičke nebolo náhradníkov. Dolina majstrovstvá skončila na 8. mieste.
Na Doline 