Ľudové porekadlo hovorí, že bez práce nieto koláče. Tak to bolo i v Doline, v ročníku 1994/1995 v Prvej juhobanátskej lige.
Málo hráčov hodilo na tréningy. Neslávny “rekord” bol keď sa na tréningu zjavil len brankár Ján Valenta – Šiľo. Členovia vedenia len horekovali a nepodnikali nič, ikeď FK Dolina šla dolu kopcom. Dolina po slabej jeseni bola predposledná a mala len 11 bodov. V jari sa muselo bojovať o záchranu. Niekoľko viazaných výhier ju nakrátko zbavilo strachu od zostupu, no katastrofálne výsledky vo finiši ju vrátili na predposlednú priečku. Toto miesto chvíľkove znamenalo rozlúčku z Prvou juhobanátskou ligou, čo fanúšikovia hráčom veľmi zazlievali. Jeden zo záverov fanúšikov v Padine znel, že jední ťahali na voz a druhý z voza. O tom kto kde ťahal, pojednávalo sa na výročnom zhromaždeni. Po majstrovstvách súťažné orgány v Pančeve doniesli rozhodnutie, aby sa Prvá juhobanátska liga preširila na 18 klubov, čo znamenalo, že Dolina nevypadla, ale i naďalej bola členom Prvej juhobanátskej ligy.
V letnéj prestávke pred majstrovstvá v ročníku 1995/1996, na žiadost hráčov usporiadali mimoriadnu volebnú konferenciu kluba. Vyvolili nové vedenie, ktoré na post trénera postavilo Jána Šuľu, ktorý mal dovtedy na starosti dorast. Nové vedenie zdedilo rad problémov, ktoré muselo vyriešovať súbežne s majstrovstvami. Jesená bilancia bola katastrofálna. Dolina kotvila na 16 mieste, zohrala 17 zápasov a zaznamenala 4 vyhri, 2 remíze a 11 prehier. Gólový pomer bol 23:41 a bodové konto číslo 14. Najväčší záujem vyvolalo stretnutie Dolina – Spartak 1:3, lebo v tríčku Debeljačanov hlavnú úlohu odohrali traja hráči, ktorý do Debeljače prestúpili práve z Doliny. Na jar mali Padinčania menej starosti a viac radosti. Nazbierali dosť bodov, aby zadržali status člena súťaže.
V majstrovskom ročníku 1996/1997 navrátilec domov Vladimír Kováč, priniesol viac istoty do radov Doliny. Zaznamenávali sa lepšie vysledky a Dolina znovu bola bližšie k vrchu, ako ku dnu tabuľky. Najlepší zápas zohrali po obyčaji z vedúcim Tehnodunavom z Glogonja. Hra, ktorú súperi produkovali oduševnila divákov. Najväčšie trampoty mali Padinčania s Jabučanmi. Ikeď zápas nemal súťažný vyýznam, predsa Dolina do Jabuke musela cestovat dvakrát. Prvý raz Jabučania pre dlžobu voči FZ Pančevo boli suspenzovaní a Dolina nesmela zápas hrať. Pozdejšie bolo rozhodnuté, aby sa predsa hralo. Dolina druhý raz pricestovala a vyčkávala hráčov Jugoslavie, ktorí sa po 35 minútovom pozdení nejak zozbierali a zápas sa realizoval. Dolina bola lepšia a vyhrala 2:1 a dokázala, že pravda nakoniec viťazí. Zimu Dolina strávila na 7.mieste.
V ročníku 1997/1998 trener Adam Lupu počítal na všetkých hráčov, ktorí i predtým nastúpali. Celková práca a úspechy boli podmienene hmotnými možnosťami, ktoré v klube neboli najlepšie. Padinčania hrali a vyhrávali, takže Dolina bola na 5.mieste s 53. bodmi. Na štarte jesene prišlo k ťažkému incidentu v Padine. Hosťuval favorizovaný Omladinac z Opova. Rozhodca Pantović nadržal hosťom a vyvolal hnev domácich divákov. V hladisku vrelo ako nikdy, keď ukázal červená kartu kapitánovi Doliny Jánovi Valentovi. Na ihrisku vznikla nevídaná trma-vrma. Domáci, ktorí prvý poviedli, viac na zápas ani nemysleli, ale hladali možnost zúčtovania sa s rozhodcom Pantovićom. Hostia zatiaľ dávali goly a vyhrali v Padine 1:4. Skupina fanúšikov po zapase dočkala mimo štadiona rozhodcu a poriadne ho dokopala. Epilog všetkého bol veľmi smutný a vyriešoval sa na súde. Ihrisko Doliny bolo 6 mesaci pod suspenziou a Dolina svoje zápasi ako domatin hrávala v Crepaji. V tom čase FK Dolina plnila 60 rokov jestvovania, čo zaznamenala bohatým kulturno-umeleckým programom.
Na Doline 