Po vstupe do Prvej juhobanátskej ligy, FK Dolina zaznamenávala veľmi premenlivé výsledky. Prehrávala od slabších súperov, kým s tými lepšími podávala dobré výkony a získavala body.

Zaujímavú cestu prešla Dolina v majstrovstvách ročníku 1984/1985. Prvých šesť zápasov Dolina prehrala tak, že sa na taký slabý štart nikto ani nepamätal. Vedenie a tréneri Juraj Petrovič ml. a Michal Kováč-Kaki, boli vedomí toho, že prípravy na majstrovstvá neboli najlepšie. Malý výber hráčov dopĺňali s dorastencami a problémy sa postupne vyriešovali. Napriek slabým výsledkom, fanušikovia neobrátili chrbát a bodrili mladých hráčov Doliny, aby vytrvali. K obratu prišlo na zápase v Kovačici so Sláviou, ktorej tiež ruže nekvitli. V derby stretnutí susedov, Dolina produkovala ukážkový futbal a prevedčivo porazila starého rivala výsledkom 3:0. Odvtedy Padinčania získali sebadôveru a započali úspešnú sériu. Do konca jesennej časti majstrovstiev Dolina vyhrala 6 zápasov a dvakráť remizovala. Zo získaných 14 bodov pokojnejšie zimovala. Po zápase v Kovačici sa menej rozprávalo o zaslúženéj výhre Doliny a do popredia sa dostali iné veci, ktoré s futbalom nesúvisia. Kovačičania sa sťažovali na nástup Savanovića, ktorý prišiel do radov Doliny z Omoljice. Súťažiace orgány mali hodne práce kým prišli k pravde. Nakoniec stažnosť Kovačičanov odmietli a výsledok zostal ten zo zeleného trávniku, teda 3:0 za Dolinu. Na jarnú časť sa Dolina dobre pripravila a zaznamenávala skvelé výsledky. Zabrzdili ju vytržnosti vo finiši majstrovstiev, ktoré vyvolávali kluby ktoré bojovali za vrch, ale i tie čo sa chceli zachrániť od zostupu. Dolina bola terčom útokov hráčov Radničkeho v Belej Crkve, lebo mu nechcela prepustit body, ktoré potreboval pre záchranu. Po zápase sa rozhodca nevyhol pomste domáceho trénera. Nepekné vybíjanie vášni bolo i na zápasoch Doliny v Padine zo Sláviou. Útočník Slávie nemohol zniesť prehru 2:1 a udrel rozhodcu, ktorý zápas prerušil na škodu Kovačičanov. Aj na hostovani v Glogonji hráči Doliny dostáli bitku a nakoniec ich musela zachraňovať polícia. Súťažiace orgány mali plné ruky práce, aby zastavili ďalšie vyčínania. Dolina skončila majstrovstvá na vysokom 4. mieste s 35 bodov a gólovým pomerom 55:45. Najlepšiu previerku na majstrovský ročník 1985/1986, Dolina mala v Kovačici, kde v priateľskom zápase vyhrala Sláviu 6:0. Pod vedením zohratej dvojice trénerov J.Petroviča a M.Kováča Dolina výborne začala majstrovstvá. Nováčika v lige Dunav z B.Palanky vyprevadila s tuctom gólov. Zaznamenala rekodnú výhru 12:0. Rozhodcovia však pískali proti Doline a oškodili ju, takže jeseň skončila na 7. mieste. Čo vedenie predsa kladne zhodnotilo. Plány na jarnu časť boli zadržat sa v hornej časti tabuľky. To sa im nakoniec i podarilo, lebo skončili majstrovstvá Prvej juhobanátskej ligy na 6. mieste. Zaujímavé je, že sa po majstrovstvách nevedelo, kto je majster, lebo sa viedol spor medzi Vojvodinou z Crepaje a PSK-om z Pančeva. Nakoniec Crepajčania “vyhrali” za zeleným stolom a postúpili do vyššej súžaže. V majstrovstvách Juhobanátskej A ligy ročník 1986/1987 Michal Kovač nechcel byť trénerom a všetká robota padla na plecia Juraja Petroviča, ktorému pomáhal aktívny hráč Duško Markov. Úspešná séria na štarte masjtrovstiev v jeseň, Dolinu zaradila do boja za vrch tabuľky. V jarnej časti jej šťastie obrátilo chrbát a skončila na 7. mieste. Štart majstrovstiev ročníka 1987/1988 bol veľmi zlý. Po zohratých 7. kolách, Dolina mala len 3 body a nachádzala sa na poslednom mieste. Tu aj zimovala, ikeď bodové konto zvečšila na 8. bodov. V druhej plovici jubilárneho roku, keď oslavovala 50 rokov činosti, Dolina hrala najlepšie. V majstrovskom ročniku 1988/1989 platilo pravidlo, že sa po nerozhodnom výsledku kopali jedenástky. Víťaz získaval jeden bod. V jesennéj časti Dolina nazbierala 21 bod, koľko mali i vedúca Mladost Omoljica a druhoumiestnený Partizan Uljma. Dolina bola tretia, lebo mala najslabší gólový pomer. I v jarnej časti Dolina dúchala za krk vedúcej Mladosti. Odpadla z konkurencie za primát v predposlednom kole, keď Omoljičania získali nedostižnú bodovú prednosť. Padinčania sa museli uspkojiť s druhým miestom, čo bol predsa pekný dar k oslavám päťdesiatke Doliny.

• 

• 

• 

•