Členom futbalového klubu Dolina mohol byť iba ohraničený počet hráčov. Preto deti si sami zakladali svoje družstvá a hrávali futbal všade, kde za to našli voľný priestor.

Od roku 1958 a po 1965 FK Dolina súťažila v II.triede Pančevského futbalového zväzu. Bola to najnižšia súťaž v ktorej nebolo povinné mať i mladšie kategórie futbalistov. Kedže fudbalový klub rozvíjal čoraz bohatšiu činnosť, staval sa význanmnou zložkou pokroku v Padine. Mladí ľudia boli progresivnejší a známa pomalosť starších Padinčanov mizla. Na všetkých poliach prichádzalo k zmenám celkového života v dedine. Futbalová hra sa stála obľúbená medzi občanmi. Mladí behali za loptou a starší ich v tom podporovali. Vzlášť sa to pocítilo, keď bola otvorená Osemročná škola. Tu sa začalo viac dbať na telesný rozvoj detí, ktorých bolo v tom čase v Padine plno. Na hodinách telesnej výchovy, deti získavali lásku k športu. Vzorom im boli i futbalisti, ktorí v osade boli čoraz populárnejši a ceneni. Členom futbalového klubu Dolina mohol byť iba ohraničený počet hráčov. Preto deti si sami zakladali svoje družstvá a hrávali futbal všade, kde za to našli voľný priestor. Známe boli také ihriská pri Chťanovej linde, v jame za železničnou stanicou, v doline pri kostole, na “Bauchu”… Pažite, okolo dediny boli plné detí, ktoré bosonohé kopali “Handrovku”, svinský mechúr a lopty z iného materialu, rôznej veľkosti a tvaru. Zakazovali sa zápasy družstviev z jednotlivých častí dediny, alebo ulice proti ulice. Dávali si mená obľúbených hráčov a klubov. Pažiť na severo-východe Padiny si dodnes zachovala ihrisko a meno “Marakana”. Tak sa z masovosti dostávali kvalitní futbalisti, ktorí pozdejšie hájili farby FK Dolina. Bol to jeden zo spôsobov stvárania a obnovovania hráčskeho kadru FK Doliny, až kým nepostúpila do vyššej lige, kde sa už žiadalo mať vlastný dorast.