Kým sa sťahovalo ihrisko, futbalisti nemali žiadne miestnosti na prezliekanie a iné potreby. Dobrí ľudia, ktorí bývali blízsko ihriska, pušťali futbalistov do svojich domov. Medzi prvými bol Pavel Tomášik, ktorý býval oproti ihrisku na Pančovskej ceste, kde bolo prvé ihrisko. On jednu miestnosť venoval hráčom, kde bola vyzliekareň. Okrem šatne musel hráčom dať i vody, aby sa po zápase umyli, čo bol veľký výdavok, lebo v tom čase voda bola v Padine veľmi vzácna. Na pažiti smerom do Samoša, futbalistov vo svojom dome hostila rodina Jána Babuchnu. Tak to robili i rodiny Pavla Miháleka a Jána Petráša, keď sa ihrisko presťahovalo do doliny. Futbalová hra veľmi rýchlo zaujala Padinčanov a všetci začali pomáhať klub. V starej budove Domu kultúri, futbalisti dostali prve spoločenské miestnosti. I to bolo dočasné riešenie, lebo šatne boli vzdialené od ihriska, čo nevyhovovalo súťaži do ktorej futbalisti postúpili. Keď sa práca Futbalového klubu rozbehla naplno a stála sa záležitosťou všetkých pokrokových občanov, donieslo sa rozhodnutie vybudovať vlastný športový dom. Bez projektu, murári a občania začali stavať podľa svojho plánu a možností. Budova mala obsahovať všetky miestnosti pre činnosť. Budovala sa i dvojdráhova kolkáren a buffet “Šport”. Robota bola namáhavá, ale robotní Padinčania neustáli. Z roka na rok dorábeli, prerábeli a renovovali miestnosti. Posledná rekonštrukcia bola urobená v období od 2004 do 2008, keď športový dom dostal sučasný výhľad. Dnes tento objekt patrí medzi lepšie športové objekty a vyhovuje všetkým potrebám futbalistov a kolkarov. V budove je pekne upravená kancelária, ekonomát, šatne s kúpeľnami. Kuchyňa, buffet, hygienické úzly a súčastná štvordráhova automatická kolkáreň. Dlhodobá práca Padinčanov dala krásne plody. Dnešný hráči môžu povedať, že sú pánmi vo vlastnom dome, ktorý stavali početné generácie mládeže, dobrodincov, sponzorov, z dediny a obce.