Futbal veľmi rýchlo ovplyvnil Padinčanov. Okrem závodiacich zápasov, organizovali sa i zábavné zápasy, ktoré prerastali v opravdivé dedinské parády.

Futbalisti mali závazne svoje číslo v programe osláv oslobodenia Padiny, alebo 1.mája, sviatku práce. Boli to neobyčajné futbalové zápasy, ktoré mali za úlohu rozosmiať divákov. Režisermi a organizátormi, boli bratia Martin a Karol Chrťanovci. Najprv hrávali Chudí a Tuční. Zoradené mužstvá predefilovali ulicami, aby prilákali divákov. Hráčov pre mužstvo chudých bolo navišše, kým tučných bolo vždy nedostatok. Vyriešovalo sa to tak, že podľa potreby sa niektorým napchali handry a slama pod tríčka a do gát. Najtučnejši hráč bol obyčajne brankárom, ktorého na zápas priviezli na tragači (taligaši). Lopty z brány mohol vyhadzovať i metlou. Zápas trval kým rozhodcovi nezazvonil budíček, ktorý mal zavesený na hrdle. Pomocník zdúchol do trúby, keď lopta vyšla z ihriska. Zaujem vzbudili zápasy Bieli a Čierni. Domáci boli obyčajne Bieli, podľa pleti kože. Kým Čierni “prichádzali” údajne z Afriky a boli zafarbený čiernou farbou. Pán majster Michal Garafiat, rozmútili čiernu farbu a veľkou kefou natrel tváre a nohy hráčov. Svoju neutralnosť rozhodca vyjadroval čierno-bielym oblekom. Ofarbený hráči mali problém s umývaním po zápase. Nedostatok vody v Padine, len zhoršoval situáciu. Z tychto dovodov hrači nerád hrali v zafarbenom mužstve. Kockou sa muselo určovať kto bude nastupovať za určitý celok. Bratia Martin a Karol Chťanovci i tento problem vyriešili. Začali organizovať zápasy Žltých a Čierných mužstiev. Žltí boli “povodom” Čínania a Čierni Afričania. Rozhodca nosil biele šaty. Celky pred zápasom  pozdravovali divakov ČIN-ČU (Žltí) a Ha-Bu (Čierni). Výsledok týchto zápasov bol v druhom pláne a o to sa obyčajne postaral rozhodca aby na konci bolo nerozhodne. Všetci sa pekne zabavili a diváci sa vaľali od smiechu.

• 

• 

•