Skupina pokrokovej mládeže obnovila i činnosť futbalového klubu. Pomenovali ho Futbalový klub Tatra, Padina. Z popolu začal vyrastať klub, ktorému všetko chybovalo.

Povojnové obdobie bolo veľmi zložité a ťažké. Rozburanú vlasť bolo treba obnoviť. I napriek všeobecnému nedostatku a snahe zabespečiť lepšie životné podmienky, nezabudlo sa ani na šport. Potreba mládeže hrať sa, bola silnejšia od zastarelých náhľadov staršich občanov. Skupina pokrokovej mládeže obnovila i činnosť futbalového klubu. Pomenovali ho Futbalový klub Tatra, Padina. Z popolu začal vyrastať klub, ktorému všetko chybovalo. Ďakujúc vynaliezavosti skupiny snaživcov, na čele s Jurajom Petrovičom, zabespečili sa základné podmienky a rekvizity potrebné pre začiatok. Z bielého platna ženy ušili košele, ktoré poslúžili ako prvé tríčka. Kopačky zamienali obyčajné hlboké topánky. Šorce – gatky, sa hráči snažili doniesť z domu, po možnosti rovnakej farby. Takto vyparádený, behali po ihrisku, ktoré nemalo trvalu lokáciu. Hrávalo sa na pažitiach, kým sa neustálilo miesto v strede osady, v povestnej doline. Futbalová lopta bola soľ nad zlato. Ťažko ju bolo zadovážiť a preto ju futbalisti hránili, ako oči v hlave. V takých podmienkách bolo ťažko udržať FK Tatru. O život klubu sa v tom čase pričinil veľký zanietenec Pavel Petraš-Nini. Okrem toho, že bol dlhoročným vynikajúcim hráčom, bol i trenerom, organizátorom zápasov, zoskupoval a posmeľoval spoluhračov aby zotrvali v naháňaný koženej. On mál veľké zásluhy, že klub žil a futbal v Padine sa zveľadoval. V období obnovy, hrali sa iba priateľské zápasy s klubami z okolitých osád, kde sa mohlo cestovať na koči, byciklom a často i pešo.

• 

• 

•